Pre srandu Králikov

Zaujíma ma jedna vec- Opuatená pláž

14. may 2017 at 1:37 | Hrobárova Dcéra
Predstav si, že si na opustenej pláži. Široko ďaleko žiadne človek, len ty a oceán. Čo budeš robiť?

Ja byť sama na opustenej pláži, tak sa vyzlečiem a skočím do vody. Plávala by som a blbla vo vlnách. Starála hovadiny na brehu. Povaľovala by som sa na brehu. Užívala by som si to.

Ja som ujebaná

7. january 2017 at 19:20 | Hrobárova Dcéra
Jasné, že odkaz sem neviem natlačiť, tak urob vznešený
Argument,prečo to urobiť by Tichá voda:
ujebe ti bojler ale hej, prežiješ

Díky Bro! Si Cynický chuj, keď ma toto necháš urobiť. Dobre vieš, že som ujebaná na vyliezanie z komfortnej zóny. A ty ma ešte vyhecuješ.
Od srdca ti želám tento zážitok. Ujebaný bojler bolí! Ale však ja si počkám a potom ti to vrátim aj s úrokmi. Keď sa ma potom budeš pýtať, prečo ti kopem do vajec, tak ti pošlem tento článok...
Si skvelý kamoš!

Best way how to be "Skinny"

6. december 2016 at 20:02 | Hrobárova Dcéra

Jauwajs

23. november 2016 at 11:43 | Hrobárova Dcéra
Zatiaľ nie som veľmi inteligentná. Zmôžem sa len na obrázok...

Vidím sa v tom :D

Život a jeho cynizmus

15. november 2016 at 5:55 | Hrobárova Dcéra

Pár barov o baroch

14. november 2016 at 14:07 | Hrobárova Dcéra
Bene:
Sme zvláštni ľudia - tak pripití a tak sami...
Otvárame bary, zatvárame bary,
nakladáme bary do zašumených bítov,
kým v tých zadymených priestoroch sa dá
krájať zbytočnosť
jak každému v hlave vybuchujú vlastné vesmíry
za bláznivé precity.
Na prahu šialenosti sa vznášajú krištáľiky bytia
a pod nimi pár výrazov s výrazom býka.
Bláznov, čo zistili, že život je kryštál
a tak zbožňujú chlad v rukách, čo im dáva kryštál.
No možno len milujú koňak, bíty a slová, čo sa
stratia,
keď barman ráno vpustí tam čerstvý vzduch.
Zbožňujeme tie pár hodinové pravdy,
ktoré nadránom necháme nad barom spolu s nedopitou kolou
jak by nám
anjeli šepli, že ich obetujeme bohom a tajne veríme,
že Boh je bohém alebo blázon,
čo má slabosť pre slabochov.
Hľadáme presný manuál pre zlých, čo vliezli
do životov žien len preto,
aby ideály zničili jak mestské osvetlenie.
Zabúdame, zúrime, blúdime v spomienkach,
opití kričíme: "Ujdime spomienkam!", a vidíme
tváre tých, ktoré ľúbime v spomienkach.

Lyrik:
Kráčame opatrne lebo život je láva,
čo zaspala na uliciach v mačacích hlavách.
Už celé storočia ľudia uzatvárajú stávky,
kedy sa začne taviť a zaplaví bary.
A tak kráčame pozorne jak proroci v pasci,
hladíme kamenných levov na rímsach pohľadmi
a vnárame sa stratiť na pár drinkov.
To portó, tie farby, z ktorých
padá na nás prítomnosť...
A tak žijeme pre ten lesk a tlmené svetlá, pre záblesky spektra, čo otvárajú svedomie.
A vlákna dymu votkané do pavučiny vytvárajú
prízrak jak Einsteinova hriva (dve pivá!).
Hlúčiky gringov, kaukazké hlavy, prazvláštne stavy, vlasy jak klauni,
hlavy jak fauni, ich páli tá prítonnosť lebo
pamäť barových dverí je o večných príchodoch.
Pár barov o baroch, nechaj sa zblázniť tam,
kde život je easy ako plagáty - na nové performances, djov,
ktorí majú štýl, že ked sa začne brieždiť, tak môžme jebať hviezdy!
A prsia žien a veľké plány a hordy peňazí a gratulácie a hordy známych a hajzli a harpye a
všetko sa stratí v tme, keď Veľký barman tu zhasne svetlo (tu zhasne svetlo, zhasne svetlo)

Alkohol nie je môj kamarát

9. november 2016 at 13:31 | Hrobárova Dcéra
Keďže bola nadhodená téma, tak je čas na nej zapracovať. Boa, to bude článok plný hanbi. Však prečo si nevyvolať blbé pocity.

Začiatok kamarátsva s alkoholom začal búrlivo. Svoje najväčšie alko obdobie som si odkrútila, keď som mala 14-15 súhrou blbých okolností. Môj vzťah s o 11 rokov starším turboretardom a nekonečné peklo doma je priam skvelá kombinácia. Doteraz mi je záhadou ako som k takej podradnej forme života mohla mať nejakú citovú väzbu ale niekde začať trebalo. Je to trošku divné, keď máš 25 a každý deň sa chodíš opíjať s ľuďmi, čo nemajú občaňák. Ale v tom čase boli chlastačky najlepším liekom na ťažké depresie a samovražedné myšlienky. Skoro každodenné skladačky na chlast, dohady, kto s kým pôjde kúpiť brzdu a chlast. Posedávanie vonku, schovávanie pred policajtmi, byty, akcie, grcanie v kríkoch a príchody skoro ráno. V tom čase som bežne chodila dromov o druhej ráno a v snahe byť čo najtichšie urobila najväčší rámus. Pravidelne som sa budila na to, že som zaspala vo vani a topím sa :D Raz som tak grcala z okna lebo som nebola v stave ísť 10 metrov na záchod. Dospávačky v škole ale to som si mohla dovoliť. O niečom ako opica som ani nechyrovala. Šialené alkoobdobie skončilo, keď som sa turboretardovi vysmiala do ksichtu, že už ho nemilujem. Jasné, že ma potom ešte mesiace bombardoval vyhrážkami ale na mňa také nikdy nefungovalo.

Niekedy na začiatku strednej som chlamtala lacný sračkový rum s debilokamarátom a jasné, že som sa skoro prekopla k otrave alkoholom. Vyplo ma a ráno som sa zobudila v pekle. Že vraj ma debilokamarát doniesol KO na rukách domov. Jáááj, t vtedy máti riadila jak čert. Od vtedy dostávam okná už z pár panákov rumu a zgrcám sa jak kôň. Takže rum má u mňa BAN navždy.
A vlastne od toho brutálneho incidentu s rumom mávam okná. Môj mozog zistil, že v určitom bode môže vypnúť pamäť a fungovať len z akejsi zotrvačnosti. V takom stave je cesta domov ako pozorovanie primitívnej formy života pri pohybe. Tragikomické zobudenia:
  • doma (Kurva, jak som sa dostala domov?)
  • na divných miestach (Kurva, kde to som?)
  • vedľa divných ľudí (Kurva, kto je toto?)
  • s divnými vecami (Kurva, to čo je?)
  • v divných polohách (Kurva, zavolajte mi záchranku)
V 90% prípadov, keď som pila, to skončilo brutálnou rozbíjačkou. Ja som grcala už snáď všade a ogrcala snáď všetko možné. V hlave mi prebleskujú všetky záchodové misy s ktorými som debatila. Tá biela farba je vtedy prudko provokujúca a človek by najradšej umrel. Najlepšie bolo aj tak, keď som sa netrafila. Však prečo si to ešte nezhoršiť.
Alebo tie prebudenia, keď som nepamätala absolútne nič a našla tú spúšť či už na sebe alebo niekde po byte.

Dnes už opice bolia a trpím celý pojebaný deň. Teda za predpokladu, že neodhadnem situáciu. Celý deň nie som vo svojej koži a len sa modlím aby som sa z toho vyspala zas do normálu.
Niekedy to odhadnem a v správnom momente sa odhodím do postele, lokálne krútenie hlavy zastavím ľavou nohou na podlahe a ráno vstanem relatívne použiteľná.
Hej, ráno... Zvyčajne, keď pijem tak nedokážem spať a po troch hodinách sa budím. Ideálne o tretej ráno a s divokým točením hlavy. Vtedy je ťažké nájsť nejakú vhodnú činnosť aby som unavila svoj mozog a zas odpadla.

Pivko si s radosťou doprajem ale tvrdé resety ma už nebavia. Občas sa pošťastí ale ten druhý deň za to jednoducho nestojí. Radšej si doprajem MJ po ktorej nemám opicu a aspoň mi čosi dáva. Alkohol, ten len berie a prináša hromady trápnych drunk správ. Zbožňujem, tie divoké citové výlevy, keď sa potom hanbím jak modrý sopel ešte tri dni.

Kto negrcal do sáčku v autobuse je padavka!

Raz na strednej som sa po strašnej chlastačke zobudila doma v posteli. Prepadla ma strašná panika, lebo som nedokázala identifikovať osobu spiacu vedľa mňa. Čo som pre Boha robila v noci?! Pozrela som sa lepšie a s obrovským sklamaním zistila, že je to môj priateľ. Ehm!

Naj bolo, keď ma po chlastačke zobudil mobil. Strhla som sa zo spania a rychlo dvihla. Volala mi mama.
-Kde si? Nebola si celú noc doma!
-Fúha... (nedokázala som identifikovať miesto a spomienky boli prázdne)... Vysvetlím ti to, keď prídem domov. Zložitý príbeh ale som v poriadku...
-Nemáš byť teraz v škole???
- A ku.... Ehm, noooo..... už som na ceste....
Zobudila som sa cca 70Km od domova na byte kamarátovho kamaráta. Vychlamtala som skoro celý Absinth a ogrcala polku bytu aj seba :D Chlapi mali zábavú na celú noc upratať ten bordel. Našťastie si nič nepamätám, takže sa to nestalo. Teda ak nerátam, že som tam bola ešte raz ale to už som sa zobudila len s decentnou bolesťou hlavy. Zasratá demänovka spôsobila, že som mala o číslo menšiu lebku ako mozog. Neznesiteľná, nekonečná bolesť. Ale kto by nepil?! Ten kamarát sa ma totiž snažil ukecať na sex. Nechutný typ živej bytosti, ktorej by som sa dotkla iba trojmetrovou tyčou.
Zúrivo som vrčala a odstrkovala ho, keď sa na mňa lepil. Po asi treťom odstrčení zaznelo:
-Pozri, urobil som sa do slipkov
A to už bolo na mňa TOO MUCH!

Názov si vymysli sám, mne sa nechce

23. july 2016 at 11:31 | Hrobárova Dcéra
A stále mám pocit, že čas neplynie, že som stále rovnaká a menia sa len kulisi okolo mňa...

JÓGINI TIBETU- alebo ako si večer oddýchnuť pri dokumente

23. april 2015 at 15:16 | Hrobárová Dcéra
Skvelý dokumentárny film. Mám na nich totiž šlabosť a toto je taký malý klenot :)

Ňachy ňach!

25. february 2015 at 19:52 | Hrobárová Dcéra
 
 

Advertisement

Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?