Pán Urodzený

Voda divoká

7. june 2015 at 19:13 | Hrobárová Dcéra
Často sa smejem ako sa veci dokážu bez môjho pričinenia zvrtnúť. Akoby si žili svoj samostatný život a reagovali na moje myšlienky. Akoby načúvali mojim úvahám. A vlastne načúvajú.
Sobota priniesla prekvapenie. Zobudila som sa pomerne neskoro ale hlavu som mala plnú vecí, čo som chcela urobiť. Tak som sa do toho obula. Sediac v tielku a trenkách za stolom som si riešila svoje. Len kdesi v srdci mi začala znieť túžba. Voľný deň, vonku nádherne a ja som zatúžila po slniečku a vode.
Nechala som sa viesť vyššími mocnosťami a po krátkom dohadovaní som už na seba naťahovala plavky a balila si do tašky uterák a deku.
Ani neviem ako sa to zvrtlo a už som sedela v aute Pána Urodzeného a bozkávala ho na líca, že sme sa dlho nevideli. Okuliare sa nám dvakrát zrazili aká som bola neohrabaná a natešená. Veď je to už tak dlho, čo sme sa videli!
Žila som v predstave, že po tom, čo som odmlčala a on šiel na manažérsky post, už ma nebude hľadať ani potrebovať. Naivne som si myslela, že si nejakú slečnu zbalil a je šťastný. Ale jedna Hrobárova dcéra myslela a mýlila sa.
Pán Urodzený ma presne podľa môjho gusta ukradol ďaleko od mesta, ďaleko od ľudí, do prírody a pokojných debát. Akoby mi čítal myšlienky. Cestou mi doprial jazdu z ktorej som od radosti pišťala. Milujem šialené zákruty, keď lietam zo strany sedadla na stranu a motor kvíli vo vysokých otáčkach. Som proste blázon, rýchla jazda keď môže chlap predviesť svoje schopnosti je proste moje. Milujem adrenalín a on to dobre vie :) !
Slniečko pieklo a krajina ubiehala za oknom. Viedli sme príjemné dialógy o tom, čo má kto nové a vlastne o všetkom. Na križovatke ktorá odbočovala do Nikam a Tam nič nie je sme sa zastavili v motoreste a dali kofolku. Samozrejme som pútala pozornosť svojimi šatičkami. Medzi bandou motorkárov som bila do očí. Na terase občas jemne zafúkal vetrík a ja som milovala každý moment, každý úder srdca. To je tak, keď sa tvoje túžby stávajú reálnymi a zrazu ich nesnívaš ale žiješ.
Po dopití sme sa vybrali nájsť si miesto s dostatkom súkromia, kde by sme sa zložili. Na tom "správnom" mieste som vytiahla dečku a rozložila ju na kamenistý breh. Masáž horúcimi kameňmi grátis. Keď nie je nič lepšie, tak stačí aj to. Ľahli sme si, poupravovali terén pod dekou aby nás nejaký retardovaný kameň netlačil a stále si opakovali mantru, že na túto deku sa netreba hádzať! Prišlo na rad vyzliekanie do plaviek a Pán Urodzený smutne skonštatoval, že odkedy je manežér, tak pribral a potľapkal sa po brušku, ktoré od vtedy, čo sme sa videli jemne narástlo.
Tešila som sa ako malá, konečne voda, po ktorej som tak túžila! Opatrne sme našľapovali po kameňoch a blížili sa k vode. Vstup do studenej vody bol pomerne rýchly. Jeden môj chcený krok vystriedalo 2,5 kroka, keď sa mi šmýkali nohy na klzkých kameňoch a ja som sa to snažila vybalansovať. Pre mňa, teplomilného tvora to bola facka za fackou ale už len túžba po tej vode ma obliekala do imaginárneho neoprénu a po chvíľke státia som sa jednoducho šmarila do tej studenej vody a už som bola v raji. Zaplávali sme si a vrátili sa na deku. Prvý vstup do vody je vždy najhorší.
Vyhrievali sme sa v lúčoch a debatili o všetkom. Užívala som si tú vzácnu možnosť byť s ním a zároveň tam, kde som túžila byť. Taký malý raj mojej duše. Presne to, čo som chcela a čo som potrebovala.
Popravde som od toho stretnutia neočakávala nič, len priateľské stretnutie. Opakovane sme lozili do vody a zas sa vycapili na deku, kde sme sa sušili. Najprv na deke, vedľa seba jeho ruka opatrne zablúdila k tej mojej. Sprvu som bola názoru, že je to náhoda. Názor som postupne zmenila ale nechávala som si priestor. Pri vyliezaní z vody som prišla na to, aké náročné je rozopnúť si plavky a tak som s bezradným výrazom prišla za ním nech mi pomôže. Chcela som si vymeniť plávacie plavky za tie na opaľovanie. Rýchlo moje plány zrušil komentárom, že načo mi to vlastne je? Tak som vrchný diel zahodila na veľký kameň aby aspoň trošku preschol. Ani neviem v ktorom momente sa to zvrtlo, bolo to také prirodzené a pomalé až som to nepostrehla. Nežné dotyky pri ležaní na deke a zrazu, pri ďalšom vyliezaní z vody mi potiahnutím za šnúrku rozviazal aj spodný diel plaviek... Tak reku OK, prešli sme na nudistické opaľovanie, ktoré mám celkom rada. Pán Urodzený je jednoducho Cynik do morku kostí a vie, čo chce. Akosi nás to ťahalo k sebe a tak sme skončili prepletení v klbku, jeden druhého nežne hladkali a padali sladké a ľahké bozky. Ešte teraz cítim na krku jeho pery. Vášnivú predohru plnú dotykov, orálu a všetkého možného nám kazili okolo plávajúci cvoci na loďkách... Bolo mi to fuck, tak či onak boli ďaleko a akási slušnosť im nedovoľovala prísť bližšie. Rozvášnení sme presunuli deku do súkromia strmého svahu, kde nás skryli stromy. Tráva bola vysoká a ale všetko bolo akosi nepodstatné. Podstatný bol len ten pocit, keď ma zdrapil za vlasy a jemne viedol moje moje ústa. V skratke, súkromie nič moc (zato ten adrenalín!) ale nakoniec som ho aj tak zhltla a s úsmevom mu vtisla bozk. Hlad nás donútil ísť. Bolo už podvečer, slnko zapadlo za kopec a po celom dni sme zatúžili najesť sa. Tak sme nasadli do auta a vracali sa nazad spokojní.

Domov som nakoniec došla pred deviatou a unavená som sa zvalila. Bol to pre mňa zvláštny deň. Nečakaný a predsa ma naplnil radosťou, šťastím a pokojom. Vravela som Pánovi Urodzenému, že som myslela, že si za ten čas zbalil nejakú slečnu. Na to mi len čosi zamumlal a na tvári mal ten výraz. Ten, ktorý som už raz videla, keď sa mi v polodepresii spovedal zo svojho zlomeného srdca. Vraj som kurva bez štipky morálky (to mi šepká pár nezasvätených) ale pichlo ma pri srdci. Sex je len čerešničkou na torte, tým podstatným je to ako jeden druhému odhaľujeme svoje vnútro. Zažila som Pána Urodzeného v mnohých situáciach a náladách. Je trochu svojský ale stále je úžasný tým svojim spôsobom. Vážne som si myslela, že si niekoho našiel a buduje vzťah. Viem po čom túži a želám mu to... Len akosi sa mu jeho šťastie vyhýba. Zabolelo ma to. Pán Urodzený je takou hviezdou na mojom nebi, s veľa vecami mi pomohol a keď by bolo najhoršie, viem, že mi nepovie nie.

Zahrialo ma s akou nežnosťou ma hladkal a bozkával. Bol tak sladučký môj milovaný Pán Urodzený!

Pán Urodzený a Ja

8. december 2014 at 11:29 | Hrobárová Dcéra
Ťažko povedať ako nás cesty osudu zviedli dokopy. Náhody neexistujú, takže to musí byť dobre mierený zámer. Už je to viac ako pol roka, čo sa poznáme a pravdou je, že mi pomáhal aj pomáha riešiť niektoré ťažké rovnice života. Predsa len, je starší ako ja a vidí vecí z iných uhlov. Naše začiatky boli komplikované, ja som sa liečila zo svojho ex, ktorý so mňa urobil chodiacu trosku. Ego som pomaly budovala od základov a o dobrom sexe som nechyrovala. Boli sme k sebe otvorení a tak vedel ako to so mnou je. Vedel, že viac ako rok som nemala orgazmus, úletov síce bolo dosť ale o ich kvalite by sa dalo polemizovť. Samozrejme, že sa do toho obul a predviedol svoje schopnosti. Pamätám si to doteraz, prišiel po mňa, keď som večer skončila v práci. V izbe svietila červená lávová lampa a vtedy, po tak šialene dlhej dobe mi pripomenul krásu malej smrti. Bolo to znamenie z čistého neba! Konečne niekto, pri kom som sa dokázala uvoľniť a veriť mu.
Ako jedinec, ktorý musí všetko odskúšať lebo predsudky sú čímsi, čo mám asi len na ozdobu som sa nechala ukecať na anál. Vlastne som bola aj zvedavá, aké to je a on bol vhodný adept, ktorému som sa mohla s dôverou odovzdať. Na moje prekvapenie to bolo čosi nové a zábavné. Ale tejto zábave sa oddávam len s ním.... On jediný!
Kým bolo vonku ešte horúco a času nebolo veľa alebo nebolo miesto tak sme vzali auto, deku a jednosmerka na lúko ďaleko od ľudí. Koľko ja som mala odretých lakťov a kolien. Predsa len, deka na lúke nie je taká pohodlná ako posteľ. Ale to vzrušenie, že nás môže niekto načapať! S ním je asi všetko jedna veľká zábava.
Náš vzťah s výhodami však podlieha prísnemu utajeniu. Sú veci, ktoré sa ťažko vysvetľujú a vekový rozdiel medzi nami tiežn nie je zanedbateľný. Takto je to asi lepšie, chápem, že jeho priatelia by z toho boli asi kúsok mimo. Istým spôsobom, mne vlastným, ho šialene milujem. Je tak úžasný a dokáže byť tak nežný i keď v momente je z neho cynické hovado, že mu želám len to najlepšie a najkrajšie. Nech už je to so mnou alebo bezo mňa.
Muž ako on si to zaslúži!

Nezvestná deň a pol

23. november 2014 at 16:40 | Hrobárová Dcéra
Pracovný týždeň sme úspešne zvládli a ráno, po šichte už stepovali pred barom, kedy otvoria. Fajn, bar nie, pajzel pre socky, čo už od rána nasávajú. Prekvapením bolo, že sociek sa za chvíľu zbehlo celkom dosť. Zaklincoval to vzorný otecko, ktorý si sadol k automatom a nechal malého haranta si tam pobehovať. Fajn, spili sme sa jak hovadá...
Domov sa so mnou ťahal môj už súčasne bývalí.... Najprv smer sprcha a potom poďho na vec. Fajn, lezie mi na nervy, sex s ním nie je práve to orechové, po čom by moje srdce pišťalo ale OK, lepšie ako nič. Prekvapenie však zahrali moje niekoľko dní kondenzujúce chute.... Nešlo ani tak o neho, či jeho dušu... Išlo jednoducho o jeho penis a orgazmus, ktorý mi priniesol....
Úloha splnená, šla som spať. Po prebudení s hnusnou pachuťou v ústach som zistila, že spí vedľa mňa... OK, vymotala som sa z postele, zabalila do županu a poďme na cigu. Holohlavý, môj spolubývajúci sa veľmi potešil... Jak keby prišli Vianoce, ktoré môže potľapkať po zadku.... Na balkóne sme zosnovali plán, že môjho súčasného bývalého zbavíme, dorazíme fľašu vodky a dáme si slamku. Nemuseli sme sa ho zbavovať, vstal a odišiel pokračovať v ruinovaní pečienky aj sám. Tak davaj ho na balkón, najprv zmotať slamku a potom do seba nahádzať panákov. Pozabávali sme sa ale mňa začalo ťahať do postele po náročnom pracovnom týždni a náročnej rozbíjačke.
Zakopala som sa pod perinu a po rozume mi zas začal behať holý fakt, že už zase mám chuť.... ale už celkom inú, na kvalitný sex, ktorý je ako by ma kombajn osúložil. Nemaj boja, nie som nymfomanka, len nikdy nemám dosť. A ak mám dosť, tak na 15 minút. A tak som opitá a nafajčená vzala do ruky mobil a modlila sa ku všetkým sex milujúcim bytostiam aby bol Pán Urodzený doma a mohol prijať moju ctenú návštevu. Predsa len, Pán Urodzený v piatok večer skoro vždy žije. Bolo milé prekvapenie, že Pán je doma.... Len som spravila jednu zásadnú chybu, keď sa ma pýtal, čo chcem, tak som mu nadrzovku a napísala, že chcem orgazmus. Nenapadlo ma, že to vezme tak vážne, už dávno som mu vysvetlila, že nie som motor aby ma urobil každý a že niekedy sa to proste podarí a niekedy zas nie. Tak som sa vyzliekla z pyžama, obliekla a davaj ho jednosmerka k Pánu Urodzenému. Uprostred noci som sa celá natešená vznášala nad chodníkom a to som ešte netušila čo ma čaká.
Klasika, divoké debaty, sem tam som mala pocit, že mu urobím niečo škaredé, keď pokúšal moju trpezlivosť. Fajn zapli sme film a tvárili sa tak neurčito... A potom sa to zvrhlo. Nežné dotyky, bozky kam len pery dosiahli.... A samozrejme ten šmejd si kvalitne zgustol aby mi dal najavo, že on JE ten správny mechanik čo dokáže urobiť Môj motor. Najprv tie jeho šikovné ruky a jazyk. Potom statočne držal až kým som neumrela malou smrťou pod ním. Pri ňom je všetko iné, je mojím malým Bohom. Fakt šialene milujem ten pocit, keď je sám na seba hrdý, že to dokázal, že z neho priam sála tá živočíšna radosť keď ma roztriešti na kúsky. Prosto Pán Urodzený a čo by som pre neho neurobila :D Nechal ma chvíľku vydýchnuť a pokračovali sme v šialenom rytme ďalej.... Až do neskorého rána, keď sme sa po piatej skrútili do klbiek a šli spokojne spať :) Tesne po obede sme sa zobudili a rozospato po sebe čumeli. A potom samozrejme, dáme si repete.... Veď by bola škoda krotiť svoje chute. Len potom môj úbohy zadok, bola ťažké na ňom posedieť.... Aj anál má svoje čaro, nebudeme si predsa klamať..... Potom už len ležanie v posteli až do večera
A tak som sa stratila od piatkového rána do sobotňajšieho podvečera... Na mobile milión neprijatých hovorov ale to vieš, keď sa stratím tak poriadne....

 
 

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?