Pán Štýlový

Horizont zla v malom tele

22. august 2015 at 23:43 | Hrobárová Dcéra
Horizont sa farbil tmavými odtieňmi a ako čierna výstraha trčal do noci kopec so svojimi obrysmi.
Vracala som sa nazad do svojho sveta. Život je príliš čarovný na to, aby som sedela v kúte a plakala. Pivo mi tečie dole krkom a ja spomínam na posledné dve hodiny.
Zbožňujem jeho hlas a jeho tvár. Je tak sladučký ako lyžička medu. Rozplýva sa v ústach a ostáva po ňom hrejivý pocit v brušku. Nazaval ma najhorším zlom aké existuje.
Pre mňa nie je šeď života odpoveďou. Vidím ho v divokejších farbách a krajší, než sa zdá.
Zvíjala som sa ako had pod jeho mocnými rukami. Stonala do ticha a prosila o odpustenie. Je mojim najdlhším vzťahom, malou láskou, ktorá mi dáva viac ako tá veľká....
Pán Štýlový!

Diabol Strážny

24. may 2015 at 2:14 | Hrobárová Dcéra
Sedím už pár hodín nad obrazom a maľujem svoje kone. Tie, čo som začala maľovať pred stretnutím s ním.
Prišiel skôr a prekvapil ma na ceste zo sprchy. Nevideli sme sa viac ako rok. Ani som nečakala, že ho ešte nájdem na Slovensku a predsa sa tak stalo.
Zatúžila som po ňom ako po zvláštnej delikatese. Poznáme sa od 2011 a stále je pre mňa úžasný. Poznáme sa tak dlho, vlastne je to môj najdlhší vzťah.
Uložila som zadok na jeho gauč a on mi zdvorilo nalial víno. Chvíľu prepínal programy v telke až nechal správy a potom sa na mňa vrhol. Ako hladný vlk na zranenú laň. Vyzeral väčší a krajší ako pred rokom. Chcela som spočinúť v jeho náručí. Krajšieho muža už asi nikdy nestretnem!
Zdvorilostné debaty šli bokom a ja som skončila bezbranná v jeho posteli. Môj rozkrok trpel viac ako v pekle. Skrúcala som sa v nevyslovených predstavách, ktoré sa stali realitou. S akousi zvláštnou láskou som zarývala nechty do jeho svalnatých stehien. Každá sekunda bolo ako storočie v nebi.... Čim som si to zaslúžila?
Udýchaný sa zvalil vedľa mňa a nechcel mi dovoliť hladkať ho. On chcel hladkať mňa. Rozprávali sme sa do bezvedomia pomedzi sladučké bozky a objatia.
Ani vlastná mama ma toľko neobjímala ako on (moja mama ma miluje!). Rozprávali sme sa o živote, o tom ako dlho sa poznáme, o tom aká som krásna, o tom aký je krásny. Rozvášnili sme sa a prišlo druhé dejstvo!
Na jeho konci si ma odniesol na gauč. Dotýkala som a bozkávala svaly prekrásne muža so štýlom. 37 rokov staré svaly z ktorých som kľačala! Jeho smiech bol tak krásny a že som ho rozosmievala. Ležali sme na gauči nahí a spokojní. Jemne ma zvieral vo svojej obrovskej náruči a hladil vo vlasoch jemnejšie ako mama. Toľko nežností od niekoho tak krutého a brutálneho.
Na niekoľko momentov som mala dojem, že som tá najmilovanejšia a najvzácnejšia bytosť na svete. Šialene sa tešil, že som sa vrátila a obnovila spoločnú minulosť...
Chcem repete. Chcem sa dotýkať jeho tela i duše. Chcem počuť jeho sladký smiech....
Bože, čím som si to zaslúžila?
 
 

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?