August 2017

Prečo si ženy vyberajú za partnerov debilov?

Yesterday at 17:26 | Hrobárova Dcéra |  Názorové Peklo
Prečo si ženy vyberajú za partnerov debilov? Situácií, keď sa táto otázka tiska na jazyk je v okolí viac než dosť. Vždy sa nájde minimalná jedna žena, ktorá trpí vo vzťahu s totálnym pakom, ktorého by ste najradšej vzali kovovou palicou.

Ľudia s diagnózou Kokotizmus

Yesterday at 16:04 | Hrobárova Dcéra |  Názorové Peklo
Vždy ma dostane čoho sú ľudia s diagnózou Kokotizmus schopní. Zažila a videla som už kde čo, no vždy sa objaví nová úroveň.
Ľudská úbohosť nepozná dno.

Včera sme sa vybrali s Nežnou na prechádzku do parku. Už som si zvykla na feťákov v kríkoch, ktorí si to strieľajú do žily aj za bieleho dňa. No včerajšok ma odrovnal.
Na brehu jazera, v kríkoch, si to chlapík strieľal do žily a vedľa neho asi 4 ročné blonďavé dievčatko. Je k neuvereniu ako niekto dokáže skurviť malú nevinnú bytosť a zamiešať jej na kvalitnú traumu z detstva.
Neviem, čo na to viac povedať. Takéto situácie sa dejú, diali sa a budú sa diať. Názor a komentár k tejto situácii nech si urobí každý sám...

Ešte do nedávna sme bývali v pokojnom obytnom dome, kde netrebalo nikdy zamykať. Päť bytových jednotiek z toho len tri obývané.
Zamykať? Na čo?!
O staručkej pani (mom of landlord), či snobskom staršom manželskom páre som mala len hmlisté idície. Raj pre niekoho ako ja, kto sa snaží byť tieňom a svojou existenciou neobťažovať ostatných.
Lenže nič netrvá večne a po dlhej a nervy drásajúcej rekonštrukcii, keď sa občas robotníci pomýlili a vošli do nášho bytu sme začali používať ťažký kovový kôš ako blokádu. A tento tik nám, našťastie, aj ostal.
Nasťahovali sa sem snobskí kokoti, údajne rodina starostu a zábava mohla začať!
Piča prijebaná nedokáže ovládať svoju zvedavosť a bez zaklopania a na drzovku sa pokúšala už viackrát dostať do násho bytu.(Z rozhovoru započutého spoza dverí, keď ju ktosi z jej rodiny upozornil, že tu niekto býva len odvetila, že ona chce vedieť ako to tu vyzerá).
Posledný incident sa odohral pár dní dozadu. Bol čas, kedy sa Nemec mal vrátiť domov. Dojem prázdneho bytu vyvolával fakt, že som hodiny čítala knižku na gauči, Nežná driemala pri mne a rádio hralo ticho ako jemná kulisa. Kým som si uvedomila, čo sa zas deje, tak sa Piča spamätala a dala na ústup. Jej pokus o vniknutie zablokoval kovový kôš za dverami a pri dverách ostala dávka parfumu ako z drogérie (Jo, nemci majú úchylku najebať na seba tonu parfumu).

Boh chráň, že sa to zopakuje ešte raz. Som mierumilovný tvor ale takúto hrubosť a kokotizmus už ďalej tolerovať nemienim.
Ešte raz a zažije rozbesneného démona, kurvu z najhlbšieho pekla, stelesnený hnev. Mám hlas, ktorý dokáže burácať a trhať ušnie bubienky.
Teším sa na ten moment, bude to zábava!

Kokotizmus je závažná diagnóza a zo skúseností viem,
že s ľuďmi trpiacimi kokotizmom nemá zmysel
sa bavkať v rukavičkách...

Pravda neexistuje

Yesterday at 2:09 | Hrobárova Dcéra |  Názorové Peklo

Kujva!

Yesterday at 1:52 | Hrobárova Dcéra
Konečne zo mňa vypadol článok a ono mi to hodí error! Prečo ja? Veď sa snažím byť Good Girl 😓. Celé zle. Ešte sa mi v sprche rozmočila chrasta po herpese, nechtiac som si ju strhla uterákom a spustila sa mi krv.
Oh man!
Drobné tragédie všedných dní.
Dpč!

Čas povedať zbohom

Friday at 1:25 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Dnes som sa rozhodla, že je čas povedať OK Bye!
Akosi sa vo mne nahromadil odpor a nechuť byť manipulovaná. Chcem byť slobodná a ďaleko od všetkých tých sračiek. Nechcem v živote takúto negativitu, proste u mňa nemá priestor. Nemám chuť nechávať sa bombardovať hoaxmi, ľudskou debilitou a pičovinami najhrubšieho zrna. Proste stačilo.
Zbohom Facebook!
Vďaka, že si mi pomohol k najlepšiemu mužovi na svete ale už nemám dôvod ostavať. Zhnusili sa mi ľudia, tá ich povrchnosť a až bolestivá stupidita. Nechcem!

Herpes, ty hnusná potvora!

Wednesday at 12:10 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Spodnú peru mám ako pneumatiku od traktora. Na kráse mi to nepridáva a cítim sa ako príšera.
Skvelé!
Ešte len druhý deň a ja už teraz magorím z toho, že nemôžem dať pusu Nemcovi. Nie žeby som sa bála prenosu, ono to len bolí a zavadzia. Byt po mojom, tak si to odrežem....
Joj, taká chobotina!
Môžem len čakať kým to pominie.
Je jedno, kde som. Vecí okolo sú len kulisy v podivnom predstavení. 2% a Andrew Newberg. To je však otázka iného článku...

Život visí na vlásku, vyprchává z žil. Osud klade otázku, co je vlastně cíl

Wednesday at 1:14 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Prestalo pršať, možnosť vytiahnúť Nežnú na prechádzku a prevetrať si hlavu. Studený vzduch príjemné chladil opuchnutú peru.
Pocity sa splašili ale nevymkli kontrole. Vzpieranie, či vyhadzovanie nohami, mrzuté dupanie kopytami. Kým sú v záprahu, niet sa čoho báť. Pár švihnutí bičom ich vyprovokuje k pohybu a pohyb im navráti chladnú hlavu.
Sú nelogické, silné a poznajú viac, než sa zdá.
Keď sa zem otáča hore nohami potrebujú pevnú a rozumnú ruku. Trvalo to tisícky myšlienok, kým sme sa naučili spolupracovať. Veľakrát ma rozdupali a pohrýzli. Mrchavé potvory. Útočili, keď som sa nemohla brániť, zameriavali sa na najcitlivejšie miesta.
Dnes si vypýtali svoje uvoľnenie nahromadeného tlaku, nestratili však hlavu. Z hĺbky vytiahli nekonečný pokoj.
Mám v hrudi nekonečno. Som stabilná.
Všetko je tak ako má byť.

Měl jsem tě rád

Tuesday at 11:37 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Plán bol pôvodne iný, chcela som písať o tej dobrej knihe zo včera. Lenže prišiel pocit, že moje názory a dojmy sú nepodstatné. Len ďalší otravný článok o tom, čo je v mojej hlave.
Moje názory nie sú absolútnou pravdou o ktorej musím presvedčiť celý svet. Ani neviem, či to niekoho zaujíma.
Miesto toho ma nahlodáva jeho posledná správa:"Měl jsem tě rád". Od niekoho, kto sa chce zabiť je to vždy pandorina skrinka.
Som bezmocná, môžem len sedieť a rozmýšľať, čo v skrinke nájdem. Bojím sa...
Mesto sa kúpe v lúčoch slabnúceho slnka a vo vzduchu visí veľký otáznik. Musela som predčasne ukončiť debatu, povinnosti sa už viac nedali odkladať.
Bože, ušetri ma. V noci som nemohla spať. Bezmocnosť je neznesiteľná...
Chcela by som upadnúť do sladkého bezvedomia. Prečkať tieto časy vo vzduchoprázdne. Zobudiť sa, keď bude po všetkom.
Snáď, je to sen,
strašný sen,
zdania klam,
srdca vnem
ako dym v povetrí...

Keď je kniha dobrá

14. august 2017 at 16:42 | Hrobárova Dcéra |  Názorové Peklo
Žijeme ve společnosti podobné mraveništi, kde pracovat a plodit děti je nejvyšším cílem lidského bytí. Práce je opium lidstva, mají být děti jeho útěchou? Společnost, ve které se život omezuje na vydělávání na živobytí a na rozmnožování, je společnost bez budoucnosti - protože je to společnost beze snů.
Pořídit si dítě je nejlepší prostředek, jak se vyhnout otázce po smyslu života, poněvadž vše se točí okolo něj - dítě je tou nejlepší náhražkou hledání smyslu existence.

ycudvibilol

14. august 2017 at 2:37 | Hrobárova Dcéra
Dve hodiny v pondelok ráno sú ideálny čas na venčenie. Prázdne ulice, občas zablúdilý taxík. Niekedy za tmy vynorí Weirdo ako opitá ženská s fľašou v ruke a "Scheiße" adresované tme, kráčajúc prostredkom cesty.
Svet sa zdá byť tak vzdialený. Padám dole králičou norou, Zajac ma varoval ale ja som jeho slová brala na ľahkú váhu. Nebojím sa toho, kde vypadnem ale toho, že budem padať navždy. V stave beztiaže sa nedá rásť a ja chcem rásť. Mám toho najlepšieho čarodejníka.
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?