Zbehnutý kašmírový sveter a bláznivá holka so psom

9. july 2017 at 15:21 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Mám pocit, že čas sa v istom nestráženom momente splašil a nedá sa ho zastaviť. Včerajšok bol prekvapivo rýchly.
Ranná káva, potom venčenie a s tým spojená obhliadka obchodu na druhom konci susediacej ulice. Bolo mi jasné, že sama v sobotu ráno len ťažko nájdem mäsiarstvo s koňským mäsom za priateľnú cenu. Plán B bolo uloviť aspoň bravčové, keďže Netto na našej ulici má malú ponuku.
Vydala som sa teda prezieravo do obchodu na konci susediacej ulice, kde majú aj mäsový pult a prezieravo som si so sebou vzala mobil. Nie je hanba nevedieť ale neopýtať sa!
Neviem, či je to len tými dvoma obchodmi alebo je to nejaká Nemecká úchylka, narvať do predajne čo najviac regálov. Uzučké uličky, že sa aj ja cítim ako klaustrofobik.
S pomocou Google prekladača v mobile som vysvetlila staršej pani za pultom čo potrebujem. Sama som si užila istý čas za pokladňou a to, čo ma najviac vytáčalo boli ľudia, ktorý nevedeli, čo chcú. Všetko ostatné sa dá zistiť aj keby ste boli mimozemšťal (interný vtip, nie je to chyba). Rukami, nohami, obrázkami, posunkami či krátkymi scénkami sa dá vysvetliť čokoľvek. Pokiaľ sa správam slušne a na druhej strane nie je narušený kokot, tak sa transakcia musí podariť. Natešene som domov doniesla plán B a pripravila raňajky pre Nežnú.

Bláznivá holka so psom
Nikdy som nechcela byť tou bláznivou holkou so psom. Predstav si takú tu, ktorá je všade so psom. Akurát, keď je v škole, či práci, tak nie sú spolu. Kam nemôže ísť so psom, tam bez výčitiek svedomia nepôjde. Nerozlučná dvojica. Nemusíš ju poznať menom ale keď povieš Tá holka so psom, tak všetci vedia o koho ide.
Istým spôsobom som sa Bláznivou holkou so psom stala... S postupujúcim vekom sa Nežnej citová naviazanosť na mňa zväčšila. Už jej nestačila rodina, pri mojom dvojtýždňovom pobyte v nemocnici upadla do depresií. Začala sa prežierať a neposlúchať. Pri tom ako sa k nej moja rodina správa sa jej ani nečudujem.
Dlho som sa myšlienke brať ju so sebou bránila. Ísť neviem kam, za neviem kým a ťahať so sebou psa mi prišlo ako brutálne komplikovaný nápad. Lenže situácia sa začala dramaticky zhoršovať, kvôli stresu som nemohla spávať a vtedy ma Pán Nemec zlomil pamätnou vetou: Nemám síce rád psov ale Nežná musí byť rovnako úžasná ako ty.
A bolo vymaľované.
Keďže je Nežná ľahko autistický intelektuál s malým egom a veľkou fixáciou, zle znáša odlúčenie na cudzom mieste. Doma ju môžem nechať samú aj celý deň. Ona si bude užívať bez dozoru a spať na gauči, ťahať si na gauč hračky a hrať sa. Rozumie tomu, že pokiaľ to nie je zlodej, ktorý lezie do bytu, tak sa všetky ostatné zvuky a pohyby ignorujú. Na uspokojenie demolačných chúťok má vyčlenených plyšákov. Vo svojom si vystačí aj sama.
Takže možnosť doniesť ju k známim, či poslať do psieho hotela sa vyškrtáva. Teoreticky by to šlo zriešiť aklimatizačným pobytom u daného človeka ale to ten dobrodinec musí skutočne chcieť. Rešpektujem, že je Nežná špeciálna a hlavne moja.
Ideálny by bol scénar, keď by niekto, koho pozná ju prišiel aspoň dvakrát denne vyvenčiť, strávil s ňou pár minút. To by sa ešte dalo ale náročná diéta to ešte zhoršuje.
Dvakrát denne stepujem v kuchyni, na funny divnej váhe sa aspoň približne snažím trafiť do gramáže. Postrúhať 80g mrkvy a nakrájať na drobno 80g bravčového. Oh man, lezie mi na nervy dvakrát denne umývať misku, strúhadlo, denko, nôž, nožík a škrabku. Mojá pravá ruka má zvláštny žltý odtieň, proste jak pičus. Pripadám si jak nóbl panička, ktorá už nevie čo od dobroty. Žiaľ, nemám na výber. Lieky dvakrát denne a zas natierať kokosákom. To aby mi nebolo ľúto.
Život má svoje cesty...

Späť k sobote
Nežnú som úspešne nakŕmila, vybehla do Netta kúpiť niečo na jedenie a to najdôležitejšie som samozrejme zabudla. Na šporák som nadrbala prášok do pečiva a nechala ho bojovať s pripáleninami. Takticky som poskladala bordel aj keď tu to nikdy nebude vyzerať normálne...
Vysávač zlikvidoval všetky chumáče chlpov a potom vyhlásil núdzový stav. Tá pičovina si vždy nájde nejaký dôvod, prečo nefungovať dlhšie ako 10 minút. Som si istá, že takéto vysávače majú v pekle aby nimi mučili nešťastné duše.
Prášok do pečiva magicky neodstráni pripáleniny ale je lepší než všetky prípavky, čo máme doma. Za mňa môže byť.
Správne si zmenežovať pranie je umenie, ktoré mi veľmi nejde.

Zbehnutý kašmírový sveter
To, čo sa stalo som si uvedomila až v momente, keď som sa ho snažila zavesiť. Prvý krát v živote a ja som plakala od smiechu. Pán Nemec to celé ešte zhoršil historkou ako nedopatrením zbehli obľúbený sveter jeho kamarátky a on to zaklincoval tým, že ho istý čas schovával...
Možno ak by sa zbehol ešte o trošku, tak by ho Nežná mohla nosiť v zime.
Bola som akosi v naivnej predstave, že 40°C nie je tak veľa. Teraz už viem, že klasická štyridsiatka je zlá, zlá! Už to znova neurobím, prisahám.
Vešanie prádla mi pripadá hrozne otravné ale na skladanie to nemá. Občas sa musím veľmi premáhať.

Konečne som si sadla a vychutnávala kávu. Po pol hodine dorazil drahý Zbožňujem, keď mi rozpráva o svojom dni, o myšlienkách a predstavách v jeho hlave. Milujem to, aký je. Všetky tie veci, ktoré život s ním prináša. Prirovnala by som ho k veľmi špecifickému druhu vína, ktoré nechutí každému ale o jeho kvalite niet pochýb. Neviem si predstaviť krajší vzťah.
Uvaril úžasnú večeru, ktorú mi bolo ľúto nedojesť. Neznášam to nepohodlie, keď sa napchám skoro do prasknutia. Vtedy si aj ležanie vyžaduje nájsť vhodnú polohu. Ja a jedlo, to je story sama o sebe...

Niektoré dni sú proste také
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?