Vysoký výgrc

1. july 2017 at 22:29 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Ja už som stará, píšem blog pre seba, nie pre iných. Jo, tá naivita, ktorá dáva jedinečnú príchuť puberte. Články s chujovinami pre čitateľov.
Ja si čmáram sama pre seba. Debilníček, ktorý mám vždy so sebou. Svet naokolo je mi viac a viac ukradnutý. Žijem si v tom svojom divnom.
Na krku sa mi urobila jedna z tých odporných vyrážok, ktorá bolí ako fras ale nedá sa jej zbaviť. Vadí to pri mojich dlhých vlasoch, každý pohyb hlavy cítim. Vďaka hormóny, mám vás tiež rada!
Mŕtva veverička v parku vyzerala ako kus divnej špiny ale mňa tak ľahko neoklamú, pitvy som mala rada...
Chcem si len tak dementne písať ale musím ísť do obchodu....
OK jedlo máme. Úloha splnená.
Moja túžba už pomaly prerastá aj do podvedomia. Sníva sa mi o tom. Nechám sa prekvapiť, čo z toho nakoniec vylezie.

Som mizantrop ak nemám rada hlúpych ľudí?
Nútia ma zdvihnúť obočie a necítim k ním ani ľútosť. Niekto musí byť ten tragéd, ktorý nezvláda ani základné životné potreby a kurví to na najnižšom možnom levely.
Nemám ani nutkanie takýmto atrapám človeka pomôcť. Nedá sa každého mentála viesť za ručičku. Vlastne je mi to fu(c)k. Každý sme si strojcom svojho osudu.
Popíjam si pivko a je mi fajn. Svet gombička.

Minule som si čítala staré rozhovory a tak nejak nerozumiem ako dve tak rozdielne osoby mohli byť dlhé roky kamarátkami.
Ona pod prísnou kontrolou rodičov, takmer nič nemohla a večné kontrolovanie. Ja úplne slobodná a bez kontroly.
O ňu javilo záujem len pár divných individuí a ja som sa mohla s chlapmi ohadzovať. Ona večne na diéte. Ja som sa napchávala o druhej v noci.
Ona sa trápila s kokotom, čo si myslel, že fraktúra je druh zákusku. Ja som si užívala dobré víno v náručí Pána Štýlového.
Slušná dcéra a Slobodná Myseľ.
To nemohlo vydržať. Popravde mi to nechýba a hoci to boli pekné časy ale nevrátila by som sa.
Život sa krúti ďalej a ja som šťastná, že som tam kde som a aká som. Mne je fajn 😊
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?