July 2017

Spinner zadarmo

30. july 2017 at 14:25 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Z času na čas ma Creator poctí svojou pozornosťou a dopraje mi pocítiť jeho nekonečnú lásku. Samozrejme s dávkou cynizmu ako sa na Creatora patrí.
Ako získať spinner zadarmo: ísť večer so psom a zakopnúť o neho. That's all.
Áno, presne ja musím nájsť spinner. To je ako zamestnať mníšku v striptízovom bare. Proste to bolí...
Väčšiu kokotinu som už dlho nevidela. Má to akýsi upokojujúci efekt ale to má aj kývanie sa dopredu a do zadu ako mentál. Okrem toho sa z toho po čase stavať závislosť. Nič moc, čakala som teda niečo viac ako takúto sakramentsky prízemnú formu pseudozábavy.
Takže ďakujem ctený Stvoriteľ, za uistenie, že si zvrátený zmrd s nehoráznou záľubou v Cynizme ďaleko za čiarou. Tiež ťa milujem.
Život sa nesmie brať vážne. Je to len nekonečná hra o to, kedy to bude už Too much a mňa Špunkne natrvalo...
Som vďačná za tieto pokojné a lenivé momenty. Bytie si plynie hladko ako pokojná rieka, zarezaná hlboko do krajiny. Pozorovanie mladých havranov v parku a stretnutie s veveričkou.
Kolesá v pozadí sa hýbu, prichádzajú pocity a obrazy, ktoré sú tak krásne. Tlačím to tým smerom a žijem tým. Dostávajú sa mi odpovede a ja viem, že začína stúpanie na horskú dráhu.
Lebo život je fajn a žiť je sranda. Teda za predpokladu, že si viete užiť aj trocha utrpenia. Skurvený šťastlivec.
Stále je to tak zvláštny pocit. Fakt si ho chcem vziať, chcem byť len jeho.
Ešte na začiatku ma neskutočne desila priepasť v komunikácii. Momenty paniky, keď som si nedokázala predstaviť ako to spolu zvládneme.
Zatvorila som oči a skočila...
Ak dvaja ľudia skutočne chcú, nezastaví ich nič. Nájdu si svoj spôsob komunikácie, ktorý je síce námahavejší ale dáva oveľa viac. Komunikácia v nematerskom jazyku na oboch stranách vám zdravo pristrihne ego a vycvičí emócie. Riziko "misunderstand" je tak nejak samozrejmosťou ako doplňujúce otázky na správne pochopenie.
Jednoducho dvaja dospelý ľudia žijúci spolu. Ak nefunguje otvorená komunikácia, tak to nie je vzťah ale stráta času. Teda podľa môjho výskumu v mojom vesmíre.
Obnažujeme sa až na kosť, chceme to jedinečné v nás.
Z času na čas sa dostavia obavy. Kedy príde ten moment, keď ma zavetria? Zas budem za tú namyslenú, lebo poznám svoju cenu. Mám všetko s ešte omnoho viac, čo je pre mňa cenné. Niet mi čo ponúknuť.
Už by som nikdy nevstúpila do rieky, ktorá má vyzlečie a zatlačí do cudzej postele.
Perfektný Muž...
Perfektná Hrobárka...
Úžasný vzťah 💗

Gif-kovanie

30. july 2017 at 2:51 | Hrobárova Dcéra |  V umeleckom duchu
Trošku som sa nechala uniesť kreatívnou náladou. Hlboké posolstvá ukryté v modernom médiu. Proste sa do toho vži.
Kopírujete a šírte do sveta.. .

Hormonálny záchvat myslenia...

28. july 2017 at 13:27 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Rozmýšľam ako po tom všetkom môžu ľudia veriť, že vojna niečo vyrieši. Podľa by mal každý obyvateľ planéty vidieť celý MASH*4077 aspoň trikrát. Povine púšťať deťom zábery z Vietnamu kde pobehujú horiace deti vykúpané v Napalme. Zábery z koncentračných táborov a chodiace kostry.
Lebo toto sa stane, keď niekto uverí, že vojna niečo vyrieši.
A že je to nechutný pohľad? Ale to sa stane, keď budeme ľahostajný k svetu okolo...

Môj svet je hlboký ako Mariánska priekopa

26. july 2017 at 11:56 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Je někdo, s kým si rozumíš?

Každá časť mňa si rozumie s niekým iným, najviac asi s Nemcom. Našlo sa pár ľudí, ktorí na berú taká aká som a ja sa ich učím úprimne milovať a to sa dá len s hlbokým porozumením, vidieť silné aj slabé stránky daného človeka a vidieť ho ako dokonalý samostatný svet. Možno mi rozumejú viac ako si pripúšťam. Môžem sa pri takých ľuďoch stočiť do klbka a len byť bez toho aby bolo to ticho nepríjemné.

(asi vážne nie som z tohto sveta)

Upršamá noc ork.cdn

25. july 2017 at 1:31 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Vraj je leto...Ale nie tu. S prestávkami prší celý deň a stihla som aj zomknúť jak kkt. Nevadí, to je len PMS.
Bola som mlsná a kúpila si balík čipsov. Trvalo mi tri dni, kým som ich dojedla. Gumíkov som mala až 6 kusov, zvyšok zjedol Nemec. Pijem len čistú vodu.
Pokazila som sa...
Nemec mi ráno oznámil, že v chladničke je ovocný šalát. Zlikvidovala som ho s jogurtom, lebo ma prepadol hrozný hormonálny hlad. Niekto sa napcháva čokoládou, ja ovocím.
Z junk food mi je zle. Zvyčajne svoje rozhodnutie dať si niečo z toho, rýchlo ľutujem. Môj prirodzený odpor k chujovinám dosiahol rozmery, keď mi je z časti ľúto, že už nedokážem zlikvidovať balík čipsov ako nič.
Cesta do obchodu sa stala bojom, keď sa musím prehrabať hromadou sračiek, ktoré ľudia dokážu zjesť. Zrazu vidím koľko nechutností dokážu ľudia zjesť a ako veľmi si nechali zdeformovať chuťové poháriky. Presladené nápoje, ktoré obsahujú viac cukru ako vody. Extrémne presolené a prekorenené pochutiny, ktoré vypaľujú diery do žalúdka.
Prídem do obchodu s pocitom, že chcem niečo Fajné ale po chvíľke zúfalstva si radšej beriem banány či jablká.
Obchod s plnými regálmi, no takmer nič pre mňa. Skutočne sa musí moja odlišnosť prejavovať snáď vo všetkom? Čo sa to so mnou stalo?
Moje pitie alkoholu sa scvrklo na jedno malé pivo. Tvrdý alkohol som mala pred viac ako troma mesiacmi a nechýba mi. Opiť sa? Nie, ďakujem... Už som príliš stará na to aby som na ďalší deň trpela ako ranená laň. Nechcem mať zas pocit, že som otrávená čímsi jedovatým. Alkohol mi už dávno nemá čo ponúknuť. Nikdy som si nemyslela, že sa práve ja dostanem do bodu, keď sa mi bude alkohol protiviť. Jedno malé pivko kvôli chuti, z toho sa ani hlava nezamotá.
Predstavám rozumieť prečo ľudia pijú. Aby na chvíľu zabudli.... Nemám na čo zabúdať, môj svet je fajn.
Najradšej by som bola teraz sama. Sedela schovaná v tme a sledovala ulicu. Len ja a môj vnútorný svet. Stále jemne prší...
Veľakrát som stála uprostred noci v otvorenom okne, fajčila a rozmýšľala o minulosti a budúcnosti. Ako keď som sa vrátila z konca sveta, mrzla v okne a na zem i do duše padal sneh. Alebo keď som snívala na okne o tom aké to bude, keď sa konečne stretnem s Nemcom a pod oknom prebehla líška.
Svetlá lámp ako majáky v temných vodách noci, keď sa k životu preberajú démoni z hĺbok.

Chcela by dom písať ale nie je vo mne nič, len hromada zdravého jedla a hormonálna búrka. Všetko je ponuré a v škaredých odtieňoch hnedej. Utichlo moje vnútro, spánok pretkávajú zvláštne sny a ústa nevydajú hlásky. Chcela by som sa uložiť pred krbom a vychutnávať si zvuk ohňa a jeho teplé objatie. Miesto toho sa snažím prekonať krízu a písať. Je ťažké to celé nezmazať, keď mi to celé pripadá slabé a nehodné zverejnenia. Odpad, ku ktorému by som sa najradšej nepriznala...
Minule som zo zvedavosti rátala na koľkých fotkách na FB som ja. Sotva 10%, nemám tam dokonca ani spoločnú fotku s Nemcom. Len priblblé obrázky a pičoviny. Mám sa pre to cítiť blbo, že sa mi nechce otravovať svet svojim ksichtom? Prečo je súkromie pre mňa tak dôležité?
Stojac v úzadí si myslím o svete a ľuďoch svoje. Mám chuť vymazať aj tých pár fotiek na ktorých som. Ostať bez tváre, dovoliť svetlu dotknúť sa len malej časti.
Byt Hrobárkou...

P.S.: ľudia sa menia... Občas viac ako by sme si želali

Done

23. july 2017 at 14:28 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni

Povedal si mi aby som šla

21. july 2017 at 13:11 | Hrobárova Dcéra |  Trupáreň
Sedeli sme v horúcom ráne a kúpali sa v lúčoch slnka. Tričko sa mi lepí na telo, sedím mlčky a pozorujem farbu kávy.
Koľko sekúnd ostáva do momentu, keď si popálim jazyk?
Koľko minút ostáva do momentu, keď nás začneš trhať na kusy?
To tvoje neznesiteľné nutkanie podrobovať si ma a zrážať k zemi. Pán Sveta, keď ma zdrapí za vlasy. Samotný Boh, ktorý neznesie môj vzdor.
Koľko úderov srdca ostáva, než po tebe ten hrnček hodím?
Skurvysyn, ktorý si koleduje o nakladačku. Nemôžem síce fyzicky vyhrať ale môžem smrteľne zraniť tvoje ego.

3 hodiny spánku, prášok do pečiva a soľ

20. july 2017 at 13:26 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Dostavuje sa podráždený tik do oka a túžba vyhubiť ľudstvo. Miesto toho budem zhovievavá a urobím zo seba prípad na zasmiatie.
Skutočne sa mi potvrdzuje, že ženy potrebujú viac spánku ako muži. Tie trápne tri hodiny spúšťajú leda tak obranné mechanizmy a je zo mňa agresívna HARPIA. Chýba mi len perie, vražedné zbrane a skoro dvojmetrové rozpätie krídel aby som desila všetko živé v okolí.
Jou, snažím sa to fixnúť ale je ťažké bojovať s nočným živočíchom vo mne. Noc je jednoducho môj čas.

Chcela by som dať náhodným čitateľom rady, ktoré im raz v budúcnosti môžu zachrániť život a pomôcť k pocitu ako keď vylezieš na svoju prvú osemtisícovku.
Prášok do pečiva- kúp veľa a odlož, zíde sa!
Neviem či je to v celom Nemecku ale tu nemajú plyn ale poondeté elektrické variče. Aké cynické, že?
Ja, deva zvyknutá na plynový šporák, nemám rada dvojplatničky a iné elektrické zariadenia určené na varenie. Už len pre ten malicherný pocit, že nemôžem tak ľahko podpáliť utierku a spáliť si chlpy na ruke.
Pointa: po varení môjho drahého to vždy v kuchyni vyzerá divoko a v istom momente ma nasrali priškvareniny okolo platničiek. Lenže nič z toho, čo som tu našla nefungovalo podľa mojich predstáv a loviť v obchode podľa obrázkov drahý chemický sajrajt sa mi veľmi nechcelo. Tak som otvorila google, ktorý mi prezradil, že prášok do pečiva by mala byť moja lacná alternatíva, ktorá mi nevyžerie diery do rúk.
V obchode som našla len balenie s kopou malých sáčkov. Reku, tých pár centov ma nezabije a možno nájdem aj iné uplatnenie(vďaka za moju prezieravosť!!!).
Záver: prášok do pečiva funguje ale nie je to žiadny zázrak. Nič také, že mávnem paličkou a pripáleniny sú preč, no funguje ako lepšie ako tekutý prášok. Bonusom je, že to zábavne pení pri kontakte s vodou. Plusový bod pre večné dieťa vo mne.

Odtok v sprchovom kúte fungoval horšie ako ja so slamkou a tak som mala mini bazénik, ktorý mi spôsoboval paranoje. Obzvlášť v momentoch, keď som mala penu zo šampónu po celom ksichte a nemohla som očkom skontrolovať stav hladiny vodnej nádrže.
Znova som otvorila google a ten mi poradil prášok do pečiva+ocot+vriaca voda. Sáčkov s práškom do pečiva ostalo ešte veľa.
Nič ma však nemohlo pripraviť na humus, ktorý sa prvé tri razy valil z odtoku. Na chvíľu som nadobudla podozrenie, že musíme mať lepru a nenápadne z nás odpadávajú kúsky alebo sa k nám chodí na tajňáša sprchovať nejaká slizká obluda.
Od radosti z podarenej úlohy som si užívala čľupkanie bez toho, aby som mala vodu po členky. Odporúčam každému, kto sa vyskytne v podobnej situácii.
Prášok do pečiva sa proste oplatí!

Naša pochybne fungujúca chladnička z roku pána, keď Ježiško chodil ešte do škôlky, si v istom nestráženom momente zmysela, že vytvorí v mrazáku ľadové kráľovstvo. Pancier, za ktorý by sa nehanbil ani Panserbjørn.
Myslela som si, že keď sa nanuk topí tak rýchlo, tak to pôjde raz dva. Skončila som po hodinách v zúfalstve s hrncami s horúcou vodou a soľou.
Horor dospelého človeka...

Ďaleko od ľudí

20. july 2017 at 8:39 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Na to aby som bola ďaleko od ľudí mi stačí ponoriť sa do seba. Ľudia sa stávajú viac a viac neželaným. Vyhýbam sa kontaktu ako sa dá, len to najnutnejšie a hlboké ticho.
Chodiace kulisy, bez ktorých by bola realita len prázdne miesto. Hľadala som hĺbky ale našla som len plytčiny a zničené svety. Vyhýbam sa normálnym, nemajú mi čo ponúknuť. Nad hlúposťou a nevyrovnanosťou sa len pousmejem a z ďaleka ju obídem. Nechcem mať nič spoločné s ľuďmi z ktorých smrdí jednoduchosť.
Cítila som sa osamelá, no v nestráženom momente sa to zmenilo v potešenie. Stáva sa zo mňa utajený vesmír, asociál. Izolujem sa a málo by mi to variť. Nevadí, moje vnímanie je citlivejšie. Drobnosti a nepatrnosti sa stávajú viditeľnými oveľa viac...
Nie som viac opustená, mám samú seba.

More smutných hrnčekov

14. july 2017 at 18:11 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Pobozkaj ma pred tým, než pôjdeš...

Čaká ma celý víkend osamote. Nemec už odišiel a my sme sme s Nežnou ostali samé v prázdnom byte. Len ja a moji démoni. To bude veľmi zaujímavé.
Boli sme pozvaní na svokrovu narodeninovú oslavu. Lenže svokor má mačky a ja mám autistického psa so zvláštnymi potrebami, ktorého nemá kto postrážiť. Bavili sme sa už pred tým o možnostiach čo robiť v takejto na prd situácii. Zvažoval možnosť, že ostane doma ale nakoniec sa rozhodol ísť sám. Trošku ma to mrzí, keďže jeho tatko je fakt zaujímavý človek- psychiater. Rada pozorujem tie drobnosti ako črty tváre, pohyby a správanie, ktoré prezrádza, že ich spája rovnaká krv.
Na druhej strane som však šťastná, že som doma a nemusím podstupovať tortúru exotického zvieratka (pre neznalých interného slengu: priateľka z cudziny a neskonalý záujem rodiny o toto cudzokrajné čudo).
Umotala som si škintavými rukami brčko a môžem jebať celý svet. Zakempovala som sa v posteli s notebookom, obliekla Nemcove tričko a môžem si užívať Summertime Sadness.
Vonku je sotva 20°C a blíži sa dážď. O lete nechyrovať a ja som schovaná v tichu prázdneho bytu. Môžem sa dosýta brodiť v bahne samoty a otvárať staré, zle zhojené rany na duši. Terapia na ktorú sa celkom teším. Jedinečná príležitosť vytiahnúť démonov zo skrine.
To si proste nemôžem nechať újsť.
Škaredé počasie sa mieša so smútkom, že pri príprave večere pre Nežnú budem musieť s hovädzinou zápasiť sama. Nemôžem prísť za Nemcom a poprosiť ho aby mi to pokrájal na drobno.
Ráno budem robiť len jednu kávu a nepríde žiaden úsmev, ktorý mi dáva vieru, že Creator existuje a miluje ma.
S Nežnou sa v noci skrútime do jedného veľkého klbka a budeme sa strážiť ako za starých čias. Budeme si užívať prítomnosť jedna druhej. Dokážeme si vystačiť. Vlastne celý môj život, je Nežná kotviacim prvkom v realite. Bez nej by som tu už možno nebola...
A aby mi nebolo málo, ozval sa Pán Uniformovaný. Tie pocity trhajú skaly. Chcela by som ho ešte raz dlho objať. Vnímať každú zložku dokonalo vybratej voňavky. Cítiť jeho bijúce srdce a vtlačiť si ten moment navždy do pamäte.
Chcela by som mu povedať, že je úžasný človek, ktorého mi bolo potešením spoznať. Svojou prítomnosťou v mojom živote mi dal úžasnú lekciu a nezabudnuteľné obdobie ku ktorému sa občas rada vraciam v spomienkach. Doprial mi veci, za ktoré som neskonale vďačná. Môj malý poklad v Paláci Myšlienok...
Zamilovaná do nádherného človeka. Nedá sa to logicky vysvetliť, proste ho milujem tiež. Želám si aby bol šťastný už len pre to, že jeho úsmev robí svet krajším.
Komplikované priateľstvo.
Nesebecká láska aj keď sa to občas zatrhne o ego. Pomaly akceptujem fakt, že možno milovať viacerých ľudí naraz. Láska v jednej z mnohých podôb. Prekvapuje ma, že som tohto schopná. Po všetkých tých nociach, keď som chcela prestať existovať v jeho náručí. Roztrieštiť sa a opäť poskladať v najtemnejších momentoch zúfalstva. Noci, ktorými som sa túlala na ceste za ním.
Hovoriaci Les
z môjho sna
Chcela by som nájsť spôsob ako naše svety udržať pri sebe. Nájsť svet kde by sme mohli existovať ako skvelý priatelia. Nechcem stratiť vzácnu bytosť, takých výnimočných je len pár.
Pili by sme whisky a ja by som počúvala tĺkot jeho srdca.
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?