Volej k nebi přání a všechno bude k mání

7. june 2017 at 11:53 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Je to jak nic, to totiž neváží víc...

Vždy som závidela ľuďom, ktorí našli svoju záľubu, hobby či ako nazvať vec či činnosť, ktorá ich baví. Samozrejme "závidela" v tom lepšom význame.
Plantám sa životom už nejaký ten piatok a stále som nenašla to svoje. Motám sa hore dole, krížom krážom, pozerám sa pod kamene, hľadám na dne jazier a stále nič. Aj ja by som chcela mať niečo, čo by spôsobovalo príjemnú srdcovú arytmiu.
Niekto rád pečie, iný bicykluje a ďalší sa našiel v jazyku. Potom som tu ja a veľký otáznik. Okrem textových zvratkov a Nežnej nič nemám. Nežná je skôr súčasť mňa ako kynologická hobby. Ona to sabotuje už len tým, že má povahu väčšiu ako telo. Takže je vychovaná ale o cvičení nemôže byť reč. Textové splodiny svojej mysle dolujem pravidelne ale sú to surové kusy, ktoré nechávam tak.
Aj ja by som chcela niečo, čo by ma nadchlo na totálku a pohltili celé moje vedomie. Pripadám si menejcenne, plácajúca sa ryba na suchu...
Jedinou mojou záľubou sú expedície do mňa samej. Výpravy do hlbín vedomia a stretnutia tretieho druhu s podvedomím. Ale ráta sa to vôbec???
Platonickú lásku ku kvantovej fyzike nerátam.
Stojím na mieste s rukami za chrbtom, sklonenou hlavou a nešťastne krútim nôžkou. Ako sa z toho vysomáriť? Zmieriť sa s tým, že som takto narástla a hotovo?
Neviem...
Hrozne by som chcela, len neviem čo. Neviem čo chcem ale viem čo nechcem. S týmto pravidlom sa poznáme už dlho ale nijak mi nepomáha a ja furt netuším ako ho uchopiť z tej správnej strany aby dávalo zmysel. Teraz je to stále len skurvená komplikácia, ktorú neznášam. Motám sa kvôli nej v kruhu.
Kresliť neviem a môj fyzický handicap ešte zvyšuje level náročnosti. Asi aby mi nebolo ľúto.
Sú dni, keď som unavená z toho, kto som. Hrobárova Dcéra a jej divný svet, ktorý sa vymyká normálu. Niekedy si želám aby boli veci normálne a v koľajniciach. Občas je ten nápor neznesiteľný. Prečo ja? Lebo som sa narodila v takej funny konštelácii? Alebo pre to, že som život vyprovokovala?
ty vole to se může stát, normal že i ty se začneš kácet.
 


Comments

1 Tichá voda Tichá voda | 7. june 2017 at 16:42 | React

Som na tom podobne :\

2 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 7. june 2017 at 17:14 | React

[1]: Welcome on the board

3 Lennie Lennie | 7. june 2017 at 18:27 | React

A u niektorých indivíduí je to zase tak, že aj keď ich niečo nadchne, nikdy to nedotiahnu do konca a len si skáču od jednej veci k ďalšej, ktorá je totálne odlišná. Viď ja :D
Mimochodom, to písane ti ide dobre :-)

4 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 7. june 2017 at 19:48 | React

Nie som stotožnená s kvalitou svojich textov. Hrubé, neotesané, surové, prchké a nestále. Nedokážem sa sústrediť a zachytiť myšlienku ako celok. Spleť čohosi, čo nedokážem udržať na žive viac ako jednu vetu. Neviem nájsť tú svoju formu, ktorá by mi sedela... Tak aspoň zvraciam slová aby som nevyšla z "cviku"
k pojebaniu :-x

5 izzu izzu | 9. june 2017 at 23:31 | React

Och, tie pocity poznám a nebýva to tak zriedka, ako by som chcela, hoci študujem svoj obor už 4-tým rokom a pracujem.

Tak skús ísť od konca, vieš, čo nechceš robiť, čo nemôžeš robiť, na čo nemáš čas a podmienky. Čo môžeš v okol robiť? Alebo čo by bolo pre teba výzva? Naučiť sa robiť skvelú kávu? Aj obyčajná brigáda otvára cesty. Veď aj čítanie a písanie!! je hobby :) Pokiaľ čas strávený pri akéjkoľvek činnosti neľutuješ, oddýchneš si a rada by si si to zopakovala, tak v tom pokračuj.

A čo sa týka tvojich textov, majú charakter, líšia sa od iných a uhladených ;-) cítiť z nich tvoju energiu a tvoje nálady. Alebo možno len mne prídu dokonale zrozumiteľné a také známe...

Inak super motivácia je "vraziť" peniaze do veci/výletu/kurzu. Potom si dvakrát rozmyslíš, či to vzdáš :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?