Hyperhidróza- 'the silent handicap'

11. june 2017 at 16:57 | Hrobárova Dcéra |  Trupáreň
Príroda sa na mne vyšantila a dopriala mi handicap, ktorý dokáže vážne nechutne strpčovať život. Ak by som mala na výber, tak vymením ľavú nohu a obličku len aby som sa toho zbavila...

Hyperhidróza je laicky povedané nadmerné potenie.
Potenie je potrebné pre reguláciu telesnej teploty a vylučovaniu toxínov z tela. Lenže v prípade hyperhidrózy je potenie nadmerné a ďaleko prekračuje úroveň, ktorá je potrebná k termoregulácii tela.
V drvivej väčšine je hyperhidróza vrodená. Vznikne mixom génov a jeden nešťastný, večne spotený človek je na svete. Môže byť spôsobená aj vonkajšími vplyvmi, či rôznymi ochoreniami ale to je zriedkavejší jav.
Medicína nepozná dôvody, prečo hyperhidróza vzniká. Je to podobné ako s alergiou, kde nikto s istotou nevie, prečo biele krvinky prehnane reagujú a označujú aj bežné veci za nepriateľov. Vie sa len to, že hyperhidróza existuje, väčšinou je vrodená ale mechanizmus jej vzniku je vecou dohadov a teórií.
Ja by som povedala, že je to prehnaná dráždivosť CNS(centrálny nervový systém). Môj mozog má buďto nekontrolovateľný tik, že sa musí potiť alebo ho podráždia aj úplne normálne podnety na ktoré reaguje potením.
Jedna malá chyba v DNA a čo to spôsobí....

Nie je žiadnym prekvapením, že táto chyba v "programe" sa liečiť nedá. Narodila som sa takto, mám to vpísané v génoch a to nezmení nikto.
Liečba neexistuje, dajú sa potlačiť iba príznaky ale nie je to 100%. Na potlačenie príznakov sa zvyknú používať tieto tri metódy:
Iontoforéza (púšťanie slabého jednosmerného elektrického prúdu) mi príde podozrivá, keďže existuje veľa firiem, ktoré predávajú nekresťansky drahé prístroje, ktoré údajne fungujú. A celkovo mi na tom, čo som si vygooglila veľa vecí nesedí. Účinnosť je teda otázna.
Botulotoxín(ové injekcie) čiže botox je jeden z najsilnejších bakteriálnych jedov vôbec! Fakt o tom, že je to prudký jed by som dokázala zvládnuť, lenže procedúra je drahá, treba ju často opakovať a môže sa ľahko stať, že potenie prestane len v miestach vpichu a tie ostatné budú chrliť kvapky potu ďalej.
Hrudná sympatektómia je operačný zákrok, pri ktorom sa na nervy zodpovedné za potenie umiestnia titánové svorky. Nejde o úplne easy zákrok, keďže operatér musí nájsť tenučké nervy schované v hrudnom koši popri chrbtici, spľasnúť jedno pľúco (lol no vážne, bez toho to nejde) a trafiť svorky na správne miesto. Celková anestéza je sama o sebe riziko a samotný zákrok môže skončiť tak, že pacient sa prestane potiť na rukách a pod pazuchami ale v rovnakej sile sa dostaví kompenzačné potenie na iných častiach tela, ktoré sa pred tým nepotili.
V skratke- 100% metóda neexistuje a každý pacient reaguje ináč... Takže som v pi**


Možno sa to nezdá, veď je to len potenie. Ide o to, že "len potenie" vytvára hromadu maličkých problémov, ktoré v celkovom výsledku tvoria veľký problém.
Ja sa potím takmer vždy, v každom ročnom období, aj keď mi je zima či teplo, so stresom či bez.

Prvý veľký problém nastal v prvej triede. Kombinácia atramentového pera a spotených rúk vytvárala rozpité machule v zošitoch. Z časti bolo fajn, že som mohla používať čínske pero ale nezmenilo to nič na mokrých stránkach, akurát písmo nebolo rozpité.
Vyplňovanie papierov na úradoch či v banke je nepríjemné. Aj keď sa mám len podpísať na výpis tak moje vždy spotené ruky zanechajú na papieri vlhký otlačok. Vlastne akákoľvek manipulácia s papierom je nepríjemná, keďže nijakým spôsobom nedokážem ovplyvniť vlhkosť svojich rúk.
Nedokážem zrolovať cigaretu, pretože sa mi papierik rozmočí skôr ako s ním niečo urobím.
Pri čítaní kníh a časopisov musím obmieňať spôsoby akým ich držím aby na stránkach neostávali vlnky spôsobené vlhkosťou.
Ručné práce ako vyšívanie, háčkovanie, štrikovanie atď. sú absolútne tabu. S večne spotenými rukami je obrovský výkon si už len prišiť gombík, keďže sa mi kovová ihla šmýka medzi prstami.
Moje podanie ruky je takmer vždy vlhké, čo nerobí práve najlepší dojem a zvádza to ľudí k myšlienke, že som nervózna. Podvedome sa snažím ruku pred podaním utrieť ale nie vždy sa to podarí a nie vždy to pomôže.
Mobil a klávesnica na notebooku sú pravidelne mokré. Zbožňujem, keď sa mi mobil šmýka v rukách a na obrazovke sú rozpatlané kvapky potu, ktoré musím pravidelne utierať.
Cesta mhd-čkou je nočná mora. Držať sa kovovej tyče so spotenými rukami je zlé- šmýka sa mi. No ešte horšie je, keď pot steká v kvapkách dole tyčou a ja sa nemôžem pustiť. Vždy sa cítim špinavá, keď sa svojimi mokrými rukami musím chytať v mhd. Je mi aj dosť ľúto ľudí, ktorí sa mojich mokrých stôp dotknú. Nie je to práve príjemné.
Držať partnera za ruku, či sa ho dotýkať je viac menej o tom, či mu moje vlhké ruky vadia.
Výber vhodného oblečenia je priam na hrubý manuál. Mokré mapy pod pazuchami nie sú pekné, pôsobia odpudivo a nehygienicky.

Potím sa celý rok a z toho dôvodu som mala roky odpor k tričkám s dlhým rukávom. Niečo také ako obliecť si !iba! tričko s dlhým rukávom u mňa neexistuje. Vždy musím mať niečo na vrch ako mikinu či košeľu aby zakrývali mapy pod pazuchami.
S tričkami v lete je to tiež boj. Vplyvom tepla sa potím ešte viac. Je to hotová veda vybrať vhodnú farbu a materiál na ktorom vidieť mokré stopy minimálne.
Nohavice môžu byť problém tiež. Mám jedny z ľahšieho materiálu v krémovej farbe, boli by celkom fajn do teplejších dní, lenže... Stačí, že si položím spotenú ruku na nohu (napr. keď idem autobusom) a hneď na nich ostáva otlačok.
Takže si nemôžem kúpiť hocaké oblečenie a ak nechcem priťahovať pohoršené pohľady okoloidúcich, tak si nemôžem ani obliecť hocičo.
Doma problém s vhodným oblečením neriešim. Spokojne si pobehujem s mokrými machuľami na tričkách. Som proste doma.

Pri topánkach sa mi chce plakať. Chodidlá sa mi potia rovnako nekontrolovateľne ako ruky. Je jedno, že mi je zima a nohy mám studené ako ľad.
Otvorené topánky, sandále,šľapky, žabky a pod. sú tabu- nedokážem v nich chodiť a hrozne sa mi šmýka. Žiadne nemajú povrch, ktorý by zvládol nápor potu.
Párkrát som skúsila crocsy naboso ale skončilo to frustrujúco. Po 10 minútach sa v nich ani pri najlepšej vôli nedá kráčať, noha sa mi kĺže a moja chôdza pripomína rozštiknutú kačku na ľade. Je to ako naliať si každých 5 minút do crocsy deci vody. Vedľajším efektom kĺzania je to, že ma dohryzú aj napriek tomu, že ich už mám rozčaptané a prach z ulice sa mení na nechutnú tmavú špinu či už v crocsoch alebo na chodidlách.
Bez ponožky si obuť otvorenú topánku nemôžem. Na ponožky v crocsoch som už nie raz dostala uštipačnú poznámku, či som Pepík. Pre mňa je to jediná možnosť ako si obuť niečo vzdušné.
Balerínky alebo lodičky mi problém na boso až tak nerobia. Chodiť v nich dokážem relatívne bez obmedzenia(sú uzavreté). Problém nastane ak by som sa musela vyzuť na návšteve, ostali by po mne stopy na podlahe ako po vodníkovi. V každom prípade so sebou zvyknem nosiť pár ponožiek.
Tu prichádza ošemetný problém, že mať suché ponožky je nemožné. Ani pri najlepšej vôli sa nedá meniť ponožky každú chvíľu. Na to by som musela mať stovky párov ponožiek a každý druhý deň prať hordu ponožiek.
Takmer vždy vlhké chodidlá sú skvelou živnou pôdou pre rôzne huby a plesne. S nechtovou mykózou som si už potykala.

Má to asi jedinú výhodu. A to, že musím riešiť dilemu aký antiperspirant si kúpiť. Mne stačí dezodorant aby ma nebolo cítiť. Vyskúšala som aj ospevovaný Driclor. Zo začiatku fungoval priam rozprávkovo. Po dvoch týždňoch sa moje telo stalo rezistentným a aj napriek jeho aplikácii som sa začala opäť potiť. Terno bolo, že potenie bolo sprevádzané nepríjemnou bolesťou až pálením. Úprimne, skoro ma jeblo a mala som chuť niečo rozkopať, či sa nervovo zrútiť z toho sklamania a nepríjemného efektu.

Je to ako naháňať si vlastný chvost....
Hromada drobných nepríjemností, ktoré v konečnom dôsledku tvoria dosť veľké obmedzenie a komplikujú normálny život. Nejak som sa s tým naučila žiť ale každý deň je svojim spôsobom boj. Popravde je to strašné a mám chuť sa vyprdnúť na celý svet chodiť s machuľami pod pazuchami. Musím piť oveľa viac vody ako zdravý človek, keďže potením jej strácam obrovské množstvo.
Snáď som dostatočne načrtla ako to u mňa funguje.

Prečo som napísala tento článok?
Je to z časti osobná spoveď, z časti snaha priblížiť ľuďom toto "ochorenie" a aké nepríjemnosti so sebou prináša.
No hlavne by som chcela aby ste na človeka s mapami pod pazuchami, ponožkami v sandáloch či šľapkách a spotenými rukami pozreli s nadhľadom. Možno je to rovnaký nešťastník ako ja, ktorý sa sprchuje aj trikrát denne ale príroda sa na ňom vyšantila a tak z neho pot steká v každom momente.
 


Comments

1 Ami Ami | Email | Web | 13. june 2017 at 22:21 | React

Tak to je mi naozaj ľúto, každý hendical je určite nepríjemný a toto znie naozaj nepríjemne. Najhoršie sú uštipačné komentáre ľudí, prečo proste nemôžu byť tolerantní, veď každý má svoje chyby a väčšinou sa s tým narodí. To že si sa o tom rozpísala je len dobré a môžeš zmeniť názor viacerých ľudí na hyperhidrózu či iný hendicap.
Nedívam sa na spotených ľudí posmešne a ani podobne, veď je to prirodzené, ale vadí mi keď ľudia smrdia. V MHDčke je peklo pri niekom takom stáť. A mne sa na tebe veľmi páči, ako sa snažíš proti tomu niečo robiť (napríklad taký dezodorant postačí na to, aby si nesmrdela a možno aj aby si sa menej potila. ;) Vieš niektorý to nepoužívajú. :-!)

2 Amarry Amarry | Web | Saturday at 15:09 | React

O této nemoci už jsem slyšela, ale že je to až takové mě nikdy nenapadlo. Obdivuju tě, že se s tím každým dnem potýkáš a zvládáš to. Podle mě určitě hodně záleží na okolí. Je jasné, že za to nemůžeš a lidi by to tak měli i brát. Žádné vysmívání a pohrdání. Jak psala Ami, pokud člověk není cítit, tak přece o nic nejde. Každý máme něco.

Jinak jak jsi psala o tom, že jsi zkoušela Driclor, chápu že ve svojí situaci sháníš všechno co by mohlo pomoci, ale za mě jestli můžu poradit, bych se vyhnula veškeré chemii. Na tu tělo také reaguje negativně, možná už teď možná se to projeví za několik let. Osobně bych zkusila něco přírodního, zkrátka jen kvůli té vůni a pro zdraví. Ucpávání potních žláz chemií totiž taky nepomáhá. Tak mě napadá, zkoušela jsi někdy zajít za přírodním léčitelem? Třeba by ti nabídl nějaké čaje na zmírnění potíží nebo poradil, co se dá ještě změnit, vylepšit. Vím, že jsi psala, že se to léčit nedá, ale třeba by ti takový člověk aspoň trochu pomohl :) Držím ti palce a hodně štěstí.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?