Lady Hrobárka

5. april 2017 at 13:36 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Kostrbaté jarné dopoludnie v Brémach. Dnes je nepríjemne chladno aj keď na stromoch už kvitnú kvety. Ten chlad sa mi zarezáva do kostí. Čas sa zakukliť na gauči s kávou a dymiacim jablkom.
Len v úplnej tme a tichu môžem začuť jeho kroky. Vtedy mi dáva tušiť, že je za mnou, no ja nemám odvahu sa otočiť. Niekedy je tak blízko, že počujem tĺkot jeho srdca.
Sú momenty, keď je volanie neodolateľné a sekundy sa menia v malé nekonečnosti. Nahé bytie vo svojej najhlbšej krutosti.
 


Comments

1 Siginitou Siginitou | Email | Web | 7. april 2017 at 10:28 | React

Moc krásné :)
Jo s tím chladem máš pravdu :D
Občas mívám takové pocity které jsi tu napsala. Hlavně když jsem sama doma :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?