Valčík pre Hrobárovu Dcéru

9. february 2017 at 23:24 | Hrobárova Dcéra |  Myšlienkový Palác
Gramofón sa pomaly preberá k životu a miestnosťou s gaučom a krbom sa začína niesť hudba. Tóny sa energicky odrážajú od kamenných stien a horiace drevo ich doprevádza naprieč nocou.
Oheň vytvára tancujúce obrazce na stenách a ja sa tužím pridať k nim. Valčík preniká do môjho vnútra a ja príjmam podanú ruku.
Monštrum si ma pritiahne k sebe. Nechávam sa viesť. Bosé nohy na studenej podlahe kreslia obrazce. Zatváram oči a nechávam sa unášať momentom.
"Nikdy som ťa nevidel v tak slušných šatách. Pristanú ti" zaznel Pán Uniformovaný.
Prekvapene otváram oči. Miestnosť sa točí v rytme krokov a mne sa na chvíľu zastaví srdce.
"Neprestávaj!" upozorní ma a ľahkým trhnutím pripomenie, že som v jeho rukách.
"Prosím..." vykĺzne z mojich úst.
Miestnosť sa mení na nejasnú mazanicu v popredí ktorej sa staticky usadil jeho súmev.
Všetko sa zrýchľuje a moje vedomie tmavne. Posledné úlomky farieb zaplaví tma a ja padám do nekonečna.
 


Comments

1 Tomáš Tomáš | Email | Web | 10. february 2017 at 8:48 | React

Skvělá fantazie 😊 hodně smyslné

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?