Modrá kolekcia pokrčených košieľ

4. january 2017 at 23:58 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Niekedy si pripadám fakt bláznivo. Ake ľahké je prekopnúť sa do reality, kde jediné obmedzenie je myseľ. Užívam si jazdu týmto životom. To čaro každého dňa a každej maličkej sekundy. Tie momenty, keď nechceš prestať dýchať.
Dala by som čokoľvek za to, aby som ten pocit mohla zdielať s tými, ktorí by po tom túžili.
Ponúknuť čistú radosť z bytia. Magický svet ako vystrihnutý z divokého sna.
Milujem každý jeden deň. Vidieť zo sveta to najkrajšie a nebáť sa poletovať životom.
Ja neviem ako... Možno som uverila tomu jedinému náboženstvu, ktoré mi dávalo zmysel. A dokonca prekonalo najdivokejšie predstavy.
Nemala som žiadne očakávania a ja som, prosím pekne, dostala niečo ako realitu s drakmi a jednorožcami.
Hej no, ja som to prekopla ďaleko.
Aspoň je zábava a ja zažívam momenty, ktoré sú ťažko abstraktné. Momenty, ktoré občas nedávajú žiaden zmysel.
Ja si jednoducho sedím v Brémach na gauči, dopečena jak zemiačik, pivko, ciga a najúžasnejší Muž na svete, ktorý práve chystá večeru. Musím byť v Raji!
Viem, že v momente, keď som sa rozhodla pre túto možnosť, som zásadným spôsobom zmenila svoj život. Tie pocity boli neopísateľné. Nedočkavosť, ktorá by sa dala krájať. Nič ma nemohlo pripraviť na tento svet.
A nie som ochotná sa tohto diela vzdať. Som už príliš ďaleko na to, aby som sa vrátila.
Ako povedal Zajko: prehupla som sa na vyšší level.
Bude to ešte lepšie, stačí mysľou ohnúť realitu. To je raz tak, keď vám učaruje kvantová fyzika \(^o^)/
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?