Koľko času potrebuje minulosť aby prestala zraňovať?

26. january 2017 at 15:08 | Hrobárova Dcéra |  Trupáreň
Je jednoduché žiť len v prítomnosti a igorovať minulosť. Je jednoduché zabudnúť ale ten tieň tu bude vždy.
Jedna jednoduchá veta ma prebodla na najcitlivejšom mieste.

Po tom čo máš za sebou,sa ani moc nedivím...

Čo mám za sebou?
Aha, hmmm....
Z hlbín pamäte sa vynárajú spomienky na Peklo, ktoré bolo väčšinu môjho života mojím domovom.
A ja som to prežila.
Vracajú sa mi spomienky, ktoré vedomie vytesnilo až za okraj. No nedajú sa úplne zabudnúť, nikdy nezmiznú.

Život je kurva... a predsa ho milujem!
Stal sa zo mňa Pokojamilovný Bojovník.
Veľakrát som bola zatlačená na okraj, kde som si mohla vybrať z dvoch možností. Zabojovať o život alebo sa hodiť pod vlak.
Zaprela som sa z celej sily aby bolo počuť ako praskajú kosti.
Človeka ako som ja, neohneš. Môžeš ho len zlomiť.
A mňa zlomili viac ako raz aby som sa stala silnejšou.
Moje Ja nikdy nebude normálne. Nikdy sa mi nepodarí narovnať ho do dokonalého tvaru. Ostanú pokrivenia s ktorými sa dá žiť.

Je ťažké hovoriť otvorene o minulosti, keď privádza ľudí do rozpakov. Mne to nerobí problém, stalo sa a hotovo. Problém mi však robia ľudia, ktorých to vyvádza z miery a netušia ako reagovať.
Dá sa vôbec moja minulosť podať nejakým vhodným spôsobom?
Ja som na to ešte neprišla.

V hlave mám spomienku. Pohiblivý obraz, no čas z nej vygumoval pocity.
Pamätám si tú hádku. Rovnaká ako tie ostatné až kým nevytiahol červený skladací nôž. Bol vo svojom afekte. Podrezal si žily rovno pred nami, pred jeho deťmi. Na svetlej podlahe svietili kaluže jasno červenej krvi.
Neviem, čo som vtedy cítila. Mozog to jednoducho vymazal.
Ani neviem, koľko som vtedy mala rokov. No viac ako 13 to nebolo.
Jasné, že si ten chudák nezarezal hlboko. Len demonštratívne aby nás poznamenal na celý život a urobil divadlo.
Mrzelo ma, že si nerazeral hlbšie a jednoducho nevykrvácal.
Priala som si aby zomrel.
Aby zomrel pôvodca môjho Pekla a skončilo moje utrpenie.
V momentoch najväčšieho zúfalstva som rozmýšľala, že ho jednoducho dobodám v spánku.
Tá myšlienka bola neodbytná a utešujúca. Mohla som len získať, nebolo čo stratiť.
Chladná kalkulácia. Zavreli by ma na psychiatriu ale už by mi nikdy neublížil. Obetovala by som sa pre rodinu a zachránila ich raz a navždy. Skončilo by to šialenstvo v ktorom som žila roky.

Môžem byť po tomto normálna?
Trvalo mi kurevsky dlho sa ako tak poskladať späť a následky detstva s tyranom budem znášať do konca života.
Je tomu možno viac ak pol roka, keď som prestala popierať existenciu Monštra vo mne.
Roky psychického týrania a strachu o život vytvorili Monštrum vo mne ako obranu.
Strach, nenávisť, zúfalstvo, túžba zabiť jeho alebo seba...

Učím sa ako s tým všetkým žiť a je to beh na dlhé trate.
S odstupom času som za túto skúsenosť vďačná. Ináč to vlastne ani nešlo.
Minulosť zadefinovala kým som.
Som tým najlepším človekom akým môžem byť
 


Comments

1 beli-world beli-world | Web | 27. january 2017 at 11:12 | React

Ano, teraz je hitom Silisponge- ale každý vie, že to stojí za nič. Osobne som ju neskúšala ale je mi jasné že fungovať nebude. Namiesto peknej aplikácie na pleť, make up iba posúva . A výsledok je rovnaký ako s prstami , možno horší. Bohužiaľ silisponge je iba marketing. :-?

2 mladakrv mladakrv | 27. january 2017 at 12:31 | React

Vidíš, robíš to najlepšie. Máš byť na čo hrdá. Ľudia nepochopia tých démonov, pokým si tým neprejdú. Čo už. Vo mne je čistý satan, ktorý bol anjelom, a vie si užívať života  zatiaľ aj bez vraždenia. Bohvie, čo nás ešte čaká. Do tej doby si treba vychutnávať život, nech už ho máme hocaký. Všetko je ako má byť:))

3 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 27. january 2017 at 12:49 | React

[2]: :-D Najviac milujem ako zašliapnem jedného démona a zo skrine sa vysypú ďalší. By ma zaujímalo, či to niekedy skončí.
Už teraz je môj život ďaleko za hranicou normálnosti a takýmto tempom... Och!
Som však pripravená na akékoľvek dobrodružstvo 8-) Prinajhoršom umriem.... :-D  :-D  :-D

4 Sonic Sonic | Web | 30. january 2017 at 9:20 | React

každý máme nějakou minulost a je jen na nás jak se s tím vypořádáme, myslím že to jak se na to díváš je dost obdivuhodné :)

5 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 30. january 2017 at 9:44 | React

[4]: Nedokážem posúdiť, či je to obdivuhodné ale snažím sa robiť to najlepšie, čo môžem

6 Džejní Džejní | Web | 30. january 2017 at 11:23 | React

podla mna minulost uplne neprestane zranovat nikdy. pretoze je to to, cim si si presla a koniec koncov to, kym si. myslim, ze si vsetko dobre uvedomujes a snazis sa zit najlepsie ako vies aj s tym Monstrom, co je v tebe. podla mna na to ides dobre a mas moj obdiv, ze este vobec zijes. neviem si predstavit, ze ja by som nieco podobne dokazala prezit.

7 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 30. january 2017 at 12:35 | React

[6]:Zmierila som sa s faktom, že život bolí. :-D
Ja beriem život ako sadistickú zábavku, lebo zlé rozhodnutia bolia. Hlavne, keď človek musí urobiť nejakú chybu trikrát aby si bol fakt istý, že je to blbosť.
Nelipnem na živote. Uvedomujem si, že ak nastane zlá konštelácia hviezd a ja budem v zlom čase na zlom mieste.
:-D Ruleta :-D
Nikdy nevieš čo padne ale musíš rátať so všetkým.
Jak po tej autonehode, keď sme rozmlátili v noci auto a cez deň som u cudzieho týpka maľovala dom.
-To vy ste mali v noci havárku?
-Hééééj, sme roztrieskali auto... :D :D :D
-Všetko v poriadku?
-Hééééj, nikomu sa nič nestalo, len mňa trošku cuká v aute :D  :D  :D

8 Tichá voda Tichá voda | Email | Web | 3. february 2017 at 17:09 | React

Jazvy na duši, rovnako ako tie na tele, sa nikdy uplne nezahoja. Źiadne množstvo času ich nezmaže. Ta nemá pripomienka, toho čo sa stalo, tam bude navždy.

9 Hrobárova Dcéra Hrobárova Dcéra | Web | 3. february 2017 at 21:50 | React

[8]: Tak tebe to trvalo =D

10 Tichá voda Tichá voda | Email | Web | 4. february 2017 at 8:53 | React

[9]: Na ja  :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?