January 2017

Zahrabte ma niekam

31. january 2017 at 18:08 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Ciga na ukľudnenie, mám chuť sa rozplakať a hodiť sa o zem. Takéto dni by mali zakázať!

Ak nestihnem trojsekundový signál, že sa niečo derie z môjho nosa, tak mi skončí na tričku sopeľ. Nikdy som si nemyslela, že mi môže z nosa tiecť až tak. Takým tempom mi do večera odpadne nos a budem ako dcéra Voldemorta. Každých 20 minút potrebujem novú vreckovku lebo tá predchádzajúca sa dá žmýkať.
Nádhera!
Na bielych teplákoch som vytvorila Rorschachov test v červenej verzii. O tri dni skôr... Však prečo mi nestrpčiť život skvelou kombináciou protivenstiev.
Chtiac, nechtiac som musela nahádzať do práčky. Najhoršie si to odskákali moje obľúbené gaťky. Samozrejme, že sú biele, tak aby som trpela aj duševne.
Nahádzala som do seba tabletky, keďže bolesť sa začína pomaly objavovať. Ja sa na to všetko môžem vyjebať. V kuchyni je kopa riadu ale moje duševné rozpoloženie mi nedovoľuje sa ku kuchyni priblížiť.
Búrka hormónov zatemnila môj mozog a ja si vychutnávam depresiu a beznádej. K tomu sa vo mne mláti podráždenosť s agresivitou a byť po mojom, tak niečo rozkopem alebo niekomu spôsobím veľmi škaredé veci.
Z bezpečnostných dôvodov som zaliezla do postele a nasadila si slúchadlá. Potrebujem byť sama aby som nevybuchla. Posledné, po čom túžim je premeniť sa na besniacu príšeru.
Závidím mužom, že nezažívajú utrpenie spôsobené PMS a menštruáciou.
Za celý svoj život strávim v PMS depresii viac ako 8 rokov. Úžasné, že?
Bez zaváhania by som si nechala vyoperovať maternicu. Naj ju berie čert, ja ju nechcem!
Kurva! Do Piče!
Ešte, že virtuálny papier znesie veľa a môže poslúžiť ako môj hromozvod.
A to som ešte 2 hodiny do zadu bola plná energie, že by som mohla nahradiť jadrovú elektráreň. Som psychicky vycucnutá a mám chuť si ubližovať. Prežrať sa a grcať alebo si pustiť nejaký blbý film.
Je mi ľúto Milovaného.
Doniesol mi horúcu kávu až do postele a necháva ma byť samú. Aj napriek neznesiteľnému tlaku falošných emócii sa usmievam. Drobnosť, ktorá hladká moju dušu.
Ešte včera som mala žravku a dnes môj mozog nepociťuje hlad. Mám len nekontrolovateľnú chuť na kávu a cigy, 20 hodín od posledného jedla. Netuším, čo týmto príroda sleduje.
Čas utrpenia...

Pravdou je, že do Brém som utiekla. Zbalila najdôležitejšie veci a opustila domov v dusnej atmosfére. Mama sa so mnou ani nerozlúčila, posledné dni pred odchodom som od nej nepočula jediné pekné slovo. Nerozprávali sme sa od októbra. Na Vianoce a Silvestra som poslala len sms.
Onedlho budú jej narodeniny a mňa mrzí, že ju nebudem môcť objať. No necítim sa na to aby som jej zavolala.
Potrebujem čas aby som spracovala všetko, čo môj útek vytiahol na povrch.
Odstrihla som sa od rodiny aby som v plnej paráde uvidela to, čo bolo doma príliš blízko.
Ten pohľad bolí a bolieť ešte dlho bude.
Som sama sebe treapeutom.
S odstupom som pochopila, že som sa dobrovoľne stala otrokom svojej rodiny.
Počas života v Pekle som na seba prevzdala rolu ťažného koňa, ktorý na svoj chrbát prevzal všetku zodpovednosť. Urobila som zo seba nosný pilier a vzdala sa vlastného šťastia. Nevšimla som si, že ma zamurovali a že už niet dôvodu niesť na ramenách celú rodinu.
Zašlo to do štádia, keď sa moja hodnota rátala len v zarobených peniazoch a v domácich prácach.
Paradox, keď mama pindala, že riad budem musieť umývať aj keď budem mať vlastnú rodinu a pri tom bola myšlienka, že by som odišla zakázaná. Kto by varil a platil nájom?!
Neobviňujem nikoho. Stalo sa. Zas som raz bola slepá.
Chybné vzorce správania nie sú tragédia, sú súčasťou života na ktorý nikto nedostal návod.
Potrebujem viac času. Odpustiť samej sebe, dopriať si čo najviac lásky. Plne akceptovať samú seba a svoju minulosť.

Brémy sú miestom môjho prerodu.
Odkedy som tu, tak sa moje vnútro pomaly rozkladá. Vidím veci s odstupom a rozumiem im. Odumierajú staré, zle zrastené a zapálené rany.
Jednoducho povedané, prebieha hĺbková a intenzívna terapia. Občas to šialene bolí...
Pravda ma oslobodzuje.
Túžim si rozumieť a milovať sa. Prijať sa so všetkými chybami, omylmi i úspechmi. Nechcem viac démonov v skrini. Nechcem žiť s tieňmi minulosti. Chcem byť čistá sama pred sebou.
Zmierená a vyrovnaná.

Trupáreň je mojim myšlienkovým palácom. Barličkou, ktorá mi pomáha postupovať k sebe samej. Vystaviť démonov svetlu a odľahčiť svoju myseľ.

Darling, Sky is Over

30. january 2017 at 12:22 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
PMS depresia útočí. Keby som mohla, zahrabem sa veľmi hlboko.... Sky is Over

Víkend stál tak nejak za prd. Milého skolila choroba a dosť brutálne. Stratil hlas a tak mi písal na papier čo mi chce oznámiť. Teplota ho zatlačila do postele, v sobotu prespal viac ako 15 hodín. Keď bol na chvíľu hore, tak som podskakovala okolo neho a keby mi povedal, že chce ružového slona s červenými bodkami, tak mu ho do piatich minút zoženiem.
Chcela som to tak.
Chcela som mu spríjemniť tie momenty na piču a dať mu zo seba to najlepšie. Opustila som všetko, čo bolo doma aby som bola s ním. A on mi za to fakt stojí.
Úžasne sa o mňa stará a každý deň sa smejeme nad nejakou hovadinou. Som ako Princezná Hrobárka v Novom Vesmíre.
Sweetheart, You are so Amazing!
Hovorím mu to skoro stále.
Som realista, neviem čo bude. Poznám život a tak očakávam všetko. Naivná už nie som.
Dnes je pre mňa všetkým a tým najúžasnejším Mužom na svete. Zbožňujem, keď je tak neuveriteľný až sa musím pritúliť a vdýchnuť jeho vôňu. Malé uistenie, že sa mi to nesníva.

Víknd stál za prd. V noci sa teplota prehupla nad nulu a ráno sme sa zobudili v klasikom šerednom Brémskom dni.
Vonku lialo a ja som sa pousmiala, že bolo už na čase. Na Brémy tu už dlho nepršalo.
Ranné venčenie sa premenilo na situáciu, keď som za sebou na špagátiku ťahala drevenú kačičku. Peso bol najprv znechutený faktom, že som ho napchala do overalu a žil v presvedčení, že je to týranie. Po vkročení do vonkajšej sprchy Peso započal svoje frflanie.
Vraj ešte nepotrebovala. Mohli sme byť doma. A vlastne ako jej Boh mám niečo spraviť s tým počasím.
Odmieta vkročiť do mokrej trávy a tvrdí, že ma neznáša.
Domov ju ťahám a okoloidúcim čítam v tvári zdesenie, že ten pes na vodítku do troch metrov padne na zem mŕtvy.
Na Ja
Ona vie ako mi strpčiť život. Volajme ju pre Trupáreň Nežná.
Nežná je skvelá herečka a rada hraje divadlá.
Somálsky pes, ktorý v živote nejdeol je klasika. To sa najlepšie hodí pred návštevou.
Pes nevinný. Celý deň robí bordel, žerie mi nervy a pije krv. Keby som mala špuntovku, tak ju picnem. No proste hrôza ale v momente, keď príde návšteva, tak sa zmení na nevinného anjelika.
Žiarlivka na všetky spôsoby. Predvčerom sa mi posadila na hlavu. Minule si ľahla na notebook, keď sme hrali s Milým Catan. Pravidelne mi kradne chlapa. Obľúbené je drastické narúšanie môjho osobného priestoru.
Občas som z nej unavená, je to veľká osobnosť. Nemusíte veriť na reinkarnáciu ale ak chcete uveriť, tak Nežná je chodiaci dôkaz.
Aby som to ujasnila, na mňa nefunguje, že je havko cute... Musí mať osobnosť a inteligenciu.
Nežná je emotívna, všetko prežíva vášnivo. Loptičku pod gaučom treba vyštekať, lebo je to neslýchané aby si loptička dovolila zaliezť pod gauč, kde na ňu nedosiahne.
Po radikálnom ukáznení, že takto teda nie, spracuváva túto infromáciu.
Aha, takto teda nie. Hmmm, čo môžem robiť? Ah, myslieť!
Tak vymyslí, že môže pod ten gauč vliezť a loptičku si vybrať.
Nežná
Spí mi na nohách a niečo sa jej sníva.
Rozhodla som sa v rámci terapie prečítať isté staré maily. Bude to bolieť ale chcem porozumieť svojmu problému. Už neviem ako ináč to skúšať...

Žalospev

27. january 2017 at 12:42 | Hrobárova Dcéra |  V umeleckom duchu
Motor sa prebral k životu.
Benzín preteká hadičkami až ho tlak s iskrou pretransformujú.
Kovové srdce sa ustáli v príjemnom chvení.
Privieram oči a počúvam rytmickú poéziu.
Dupnem na plynový pedál a príšera zareve.
Piesty a kľuková hriadeľ spievajú žalospev.
Vo valcoch opakovane vzniká a zaniká malé inferno.
Železné kone schované pod kapotou, vždy pripravené odniesť ma do neznáma.

Koľko času potrebuje minulosť aby prestala zraňovať?

26. january 2017 at 15:08 | Hrobárova Dcéra |  Trupáreň
Je jednoduché žiť len v prítomnosti a igorovať minulosť. Je jednoduché zabudnúť ale ten tieň tu bude vždy.
Jedna jednoduchá veta ma prebodla na najcitlivejšom mieste.

Po tom čo máš za sebou,sa ani moc nedivím...

Čo mám za sebou?
Aha, hmmm....
Z hlbín pamäte sa vynárajú spomienky na Peklo, ktoré bolo väčšinu môjho života mojím domovom.
A ja som to prežila.
Vracajú sa mi spomienky, ktoré vedomie vytesnilo až za okraj. No nedajú sa úplne zabudnúť, nikdy nezmiznú.

Život je kurva... a predsa ho milujem!
Stal sa zo mňa Pokojamilovný Bojovník.
Veľakrát som bola zatlačená na okraj, kde som si mohla vybrať z dvoch možností. Zabojovať o život alebo sa hodiť pod vlak.
Zaprela som sa z celej sily aby bolo počuť ako praskajú kosti.
Človeka ako som ja, neohneš. Môžeš ho len zlomiť.
A mňa zlomili viac ako raz aby som sa stala silnejšou.
Moje Ja nikdy nebude normálne. Nikdy sa mi nepodarí narovnať ho do dokonalého tvaru. Ostanú pokrivenia s ktorými sa dá žiť.

Je ťažké hovoriť otvorene o minulosti, keď privádza ľudí do rozpakov. Mne to nerobí problém, stalo sa a hotovo. Problém mi však robia ľudia, ktorých to vyvádza z miery a netušia ako reagovať.
Dá sa vôbec moja minulosť podať nejakým vhodným spôsobom?
Ja som na to ešte neprišla.

V hlave mám spomienku. Pohiblivý obraz, no čas z nej vygumoval pocity.
Pamätám si tú hádku. Rovnaká ako tie ostatné až kým nevytiahol červený skladací nôž. Bol vo svojom afekte. Podrezal si žily rovno pred nami, pred jeho deťmi. Na svetlej podlahe svietili kaluže jasno červenej krvi.
Neviem, čo som vtedy cítila. Mozog to jednoducho vymazal.
Ani neviem, koľko som vtedy mala rokov. No viac ako 13 to nebolo.
Jasné, že si ten chudák nezarezal hlboko. Len demonštratívne aby nás poznamenal na celý život a urobil divadlo.
Mrzelo ma, že si nerazeral hlbšie a jednoducho nevykrvácal.
Priala som si aby zomrel.
Aby zomrel pôvodca môjho Pekla a skončilo moje utrpenie.
V momentoch najväčšieho zúfalstva som rozmýšľala, že ho jednoducho dobodám v spánku.
Tá myšlienka bola neodbytná a utešujúca. Mohla som len získať, nebolo čo stratiť.
Chladná kalkulácia. Zavreli by ma na psychiatriu ale už by mi nikdy neublížil. Obetovala by som sa pre rodinu a zachránila ich raz a navždy. Skončilo by to šialenstvo v ktorom som žila roky.

Môžem byť po tomto normálna?
Trvalo mi kurevsky dlho sa ako tak poskladať späť a následky detstva s tyranom budem znášať do konca života.
Je tomu možno viac ak pol roka, keď som prestala popierať existenciu Monštra vo mne.
Roky psychického týrania a strachu o život vytvorili Monštrum vo mne ako obranu.
Strach, nenávisť, zúfalstvo, túžba zabiť jeho alebo seba...

Učím sa ako s tým všetkým žiť a je to beh na dlhé trate.
S odstupom času som za túto skúsenosť vďačná. Ináč to vlastne ani nešlo.
Minulosť zadefinovala kým som.
Som tým najlepším človekom akým môžem byť

Posadnutosť mužmi

18. january 2017 at 14:03 | Hrobárova Dcéra |  Trupáreň
Chcela by som sa poďakovať všetkým ženám, ktoré mal predo mnou a ktoré nevideli ten poklad. Nikdy som nestretla úžasnejšieho muža.
Sú dni, keď som ponorená hlboko v sebe. A sú dni, keď sa ho nedokážem nijakým spôsobom nabažiť.
Večer nacvičoval 5 minút balet, keď sa postojačky snažil vyzliecť nohavice. Taký ten moment, keď sa aj úplne bežná činnosť sakramenstky skomplikuje. Po chvíľke sledovania som sa začala smiať.
-To sa občas stáva. Zahlásila som s hranou vážnou tvárou.
Vybuchli sme smiechom. My sme taká funny dvojica.

Keď nemá svoj deň, tak sa mení na Cynika. Občas mi zabehne, keď z neho niečo vypadne. Na ťažkých cynikov sa zvyknúť nedá. Jednoducho si priznáte, že takýto vysoký level nikdy nedosiahnete a že sa na neho ani nedá pripraviť. Je to jednoducho
Too Much...
Nie je cynik, je len kurva úprimný. Nehrozí aby som zaspala na vavrínoch.

Asi som ním posadnutá. Najradšej by som bola nonstop nabodnutá. Proste Samček =D
Skutoční muži sú dar od boha.
Sú dni, keď sa nedostatky menia v prednosti.
Zmení sa uhol pohľadu a mne je úplne u riti, že má deravé ponožky. Vtedy ma šialene priťahujú momenty, keď vyberá klince z dosiek a ja som hypnotizovaná hrou svalov.
Sú to tie drobnosti, ktoré dokúžu byť neznesiteľné, no robia ho mužom. Zbožňujem, keď mi dodriape tvár strniskom. Ako keď sa mojkáš so zapnutou brúskou ale nemôžeš si pomôcť. Vždy zo mňa len vypadne "Au!"
Čapnúť ma po zadku je ako označkovanie teritória.
Yeah, vnímam, že si tu a že si moja.
Na oplátku si oblečiem niečo pekné.
Yeah, toto má doma a ty plač v kúte. (OK, toto som sa trošku nechala uniesť =D)
Tento vzťah je úplná pecka. Komplikované sú vtipy o židoch a nacistoch. Ja to skoro vždy poseriem, takže som občas za neandrtálca z jaskyne alebo rasistický xenofób(či ako ináč pomenovať totálneho kokota?!).
Musím sa ešte veľa učiť o diplomacii a slušnom správaní.

až tam budem, pripomeň mi tento moment

14. january 2017 at 19:50 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Som postihnutá Dagobertom. Zasiahol ma na nečakanom mieste.
Bola to prvá pesnička od neho, do ktorej som sa zamilovala. Nemčina je fakt zvláštna a nikdy som k nej nemala bližšie ako teraz.
Snívam o driemaní v hojdacej sieti. Niekde ďaleko, kde je teplo a more. Driemať v tieni stromu a cítiť horúci vzduch v nose.
Je ešte len január a mne už chýba slnko a teplé dni. Pobehovať v šatičkách a vychutnávať si studené pivo. Napchávať sa ovocím a dusiť sa vo vlastnej šťave. Pobehovať polonahá a vystavovať telo slnečným lúčom. Milovať sa počas horúcich nocí.
Som dieťa Jary a za celý život som stále neprišla na chuť Zime. Nad 30°C je môj svet. Som teplomilné zvieratko.
Až som dostala chuť zožrať jablká a zaliezť do horúcej sprchy.
Sprcha je magické miesto, kde je najlepšia energia na premýšľanie. Môj meditačný kútik. Ono je niečo pravdy na tom, že voda má blahodárne účinky.
Vracia ma do rovnovážneho bodu a oslobodzuje.
Vnímať každú kvapku a plynúť s prúdom.

Fakt som na moment uverila, že budem mať na celý život pokoj od chlapov. Bolo to strašné aj úžasné zároveň.
Strašné- myslela som, že môj život ostane nudný až do skonania bytia
Úžasné- odľahlo mi pri pocite, že už nebudem štvaná zver
Naivná
Nič sa nezmení tým, že sa vydám za Pána Milovaného. Táto biologická hrá na množenie si nájde rafinovanejšie cesty. Nikdy to neskončí.
Môžem chcieť skončiť ale pred svorkou hladných psov sa nedá utiecť.
Som výrazná a pútam pozornosť.
Tým svojim jedinečným spôsobom.
Mýtus, že na úspech u opačného pohlavia potrebujete krásu je bullshit.
Osobnosť a vyžarovanie je omnoho viac.
Ja to kurvím už len tým, že som sama sebou.
Neodolateľne divná


Vzťah sa človek musí naučiť

13. january 2017 at 22:33 | Hrobárova Dcéra |  Názorové Peklo
Mohla som byť ušetrená tvrdých držkopádov, keby mi niekto kompetentný vysvetlil ako to vo vzťahoch chodí. Pri narodení som žiaden "Návod na život" nedostala. Asi na mňa zabudli... aj keď podľa množstva Tragédov tento návod nedostal nikto.
Rozprávky boli pekné ale rady z nich by sa dali pripísať mentálne narušenej osobe. Princ zachráni Princeznú a žili spolu šťastne až do smrti.
Fajn, možno v inom Paralelnom Vesmíre ale v tom mojom určite nie.
Bravo Girl síce mávalo pekné darčeky ale rady ako trojnohý kôň na dostihoch s vyskočenou medzistavcovou platničkou.
Ako keby nikto nechcel povedať nahlas, že: Vzťahy sú všetko, len nie jednduché.
A možno to nevedeli...

Ako extrémista, ktorý musí nájsť svoju cestu môžem hrdo prehlásiť, že hlúpe rozhodnutia dokážu vytvoriť vzťahy ako z hororu.
Ja už som to dojebala na mnoho spôsobov.
Životopis na veľký, tragi-komický seriál...

Až s odstupom rokov som porozumela svojmu správaniu a činom. Poznaj sám seba, je magické heslo, ktoré prináša odpovede na mnohé otázky. Hlavne tie, ku ktorým sa nechcem vracať.
S odstupom času sa tomu len smejem. Nič iné mi aj tak neostáva.

Stupeň Nula
Druháčka na liečení, ďaleko od domova a rodiny. Ten chalan sa mi páčil. Boli sme rovnako starý a ostatní zmrdi to vycítili a urobili z nás pár. Takže sme "chodili spolu". Občasné držanie za ruku, darčeky ako retardovaná soška sloníka, či keksík. Keď sa nikto nedíval, tak pusu na líce ale to som sa už červenala ako paprika. Pri prvej puse na ústa som skoro odpadla.
Ešte, že bola prvá a posledná.
Detská láska z inej dimenzie. Vážne som taká bola?!

Vzťahové Začiatky
To som ani netušila kde je sever a mliekomi mi stále tieklo po brade. Nemala som žiadnu reálnu predstavu, čo ma čaká. Ako keď sa učíš chodiť, lebo tie jeblé rozprávky absolútne nepomohli. Mala som hromadu nereálnych prestáv, ktorých strata bola vždy bolestivá.

EX1
Mala som 14, končila základku. On mal o 11 viac. Naivne som si myslela, že starší bude mať rozum. Ani ma nenapadlo sa zamyslieť, prečo ho žiadna v jeho veku nechce.
Bol však účasníkom jednej z prvých reality show a vďaka nemu som si vylepšila sociálny status v škole. Ako totálny Outsider som sa stala divný Outsider čo zbalil celebritu! Síce sa nič podstatné nezmenilo, aspoň si o mne šuškali obdivne poza môj chrbát.
Tu nastal počiatok môjho ranného alkoholizmu. Kurevsky komplikovaná rodina mi dávala milióny dôvodov nebyť doma a túžiť vytesniť tie hororové spomienky z hlavy. Mama sa aspoň tešila, že sa netúlam sama ale pod "dozorom" dospelej osoby.
Nevyrovnaný alkoholik a moja snaha utiecť z toho, čo ma ničilo sa postarali o zábavné momenty. Jo, grcať z okna je jeden z tých super momentov.
Našťastie tento chruňo nebol môj Prvý. Toľko rozumu sa vo mne prkevapivo našlo.
Z alkoholizmu som sa vymotala dosť rýchlo, chruňo sa ukázal v pravom svetle a ja som sa znudená a znechutená rozhodla povedať OK, Bye!
Chcel si to vypočuť osobne, tak sa zastavil u nás. Stáli sme pod bránou:
-Chcem to počuť priamo do očí!
-Fajn, už ťa nemilujem.
-Ty sa so mnou rozchádzaš???
-Hej
Po hej som vybuchla smiechom. Asi mi prišiel vtipný ten jeho tupý ksicht. Najnevhodnejší moment na záchvat smiechu. Urazene odkráčal preč a ja som mala pokoj. Teda až na pár výhražných emailov na štýl, že ak nebudem jeho, nebudem nikoho. Zasmiala som sa a život pokračoval ďalej.

EX2
Počiatky internetu a my sme sa spoznali online(na tom mieste som spoznala aj starého vlka). Stali sa z nás najlepší priatelia. Bol mi ako starší brat a bolo len otázkou času, kedy to vypukne. Zbalil ma počas veľkonočných sviatkov na romantickom mieste.
Tohto týpka som vážne milovala. Okolnosti však nepriali. Vzťah na diaľku a sociálne rozdiely. On bol z bohatej rodiny a ja socka z tragického manžlestva. Ehm, zlé dievča.
K tomu pseudopriatelia vymýšľali imaginárne aféry na môj účet. Doma bolo pridusno, tak som vždy utekala na opačný koniec republiky za najlepším kamošom. Závistlivé kurvy, čo vyzerali ako priatelia z toho urobili telenovelu.
Môj najlepší kamoš zažil aký na piču, môže byť môj život a bol mojou jedinou oporou keď bolo fest na piču.
Kamoš nepotrebuje vysvetlenie. Kamoš rozumie.
Nikdy som ho nepodviedla ale jednej malej šerednej pičke moje vzťahy vadili, tak sa do toho obula ešte viac. Čo ti poviem, puberťácke vojny.
Prvý krát v 16. a s ním. Neuveríš mi ale ja si to nepamätám. Viem len, že to stálo za prd.
Sex na štýl epileptických pavúkov, keď nikto nebol doma. Kvalita, že plačem smiechom, keď si na to spomínam. Mladé uchá.
Nakoniec sme to vzdali. Vzťah na diaľku je masakra, keď máte násť a život v prdeli.
Niekedy na mňa hviezdy jednoducho serú a môžem sa aj na hlavu postaviť. Proste nie, niektorým túžbam.
Naše cesty sa však ešte pretli.

EX3
Stredná škola bola v plnom prúde, divoké roky života. Lenže na konci druháku som si začala nejak extra rozumieť so spolužiakom. Cynický rebel, ktorý aspoň trochu vyzeral. Háčik bol v tom, že chodil s namyslenou pičkou z vedľajšej triedy.
Vyhrnula som si rukávy a jednoducho si ho nehanebne ulovila. Vyslúžila som si nenávistné pohľady druhej triedy. Prebrala som chalana. Ja som, zlá, zlá mladá žena.
Po troch dňoch sme skončili v posteli. Bolo to šialené.
Vzťah s rockovou hviezdou je divoká jazda a čakajú ma bolestivé dni.
Bol posadnutý Nirvanou a s kamošmi z mesta si založili kapelu a zohnali skušobňu. Nekonečné večery v skúšobni s chlastom a debilnými kamarátmi.
Chlast, kapela, WOW-ko a niekde na konci možno ja.
Ak si chcete okoreniť život, začnite chodiť so spolužiakom. Znepriateľte si niektorých učiteľov, doprajte spolužiakom talianské manželstvo a nenáviďte sa za ten blbý nápad. Nemôžete ho nevydieť ani sa mu vyhnúť.
Po necelom roku to šlo do kytiek. Pred definitývnym koncom však už moju pozornosť zaujímal iný objekt.

Vzťahová skúška
Prvé tri vzťahy boli pre mňa viac menej cvičením či hrou. Učila som sa o čom, ten vzťah vlastne je a dospievala. Ledva som sa naučila stáť na nohách, prišiel nečakaný zvrat a podstatná životná kapitola.

Najväčšia osobnosť v mojom živote. Najúžasnejší Muž aký mohol existovať. Filozofický bod, keď moja výchova a myslenie zažili prerod.
To, čo sa dialo bolo na toľko, špecifické, že sa to nedalo zavrieť do škatuľky Dobré alebo Zlé. Uvedomovala som si svoje morálne zlyhanie ale išlo mi o život. V konečnom dôsledku táto opovrhnutia hodná situácia zmenila môj svet k lepšiemu a zachránila tri životy. Jeden si však vzala.
Nebude prekvapením, že môj osudový Muž bol môj profesor. Ženaty, starší no na zľahčenie blbej situácie aspoň bezdetný.
Divoký život. V škole sa tváriť nenápadne a poobede si to rozdávať v aute. Jasné, že som mala aj nejakú tú protekciu. Kto by to nevyužil???
Stvárali sme strašné bláznovstvá. Bol Baran rovnako ako ja a miloval všetky blbé nápady.
Po rokoch žitia s psychickým tyranom bol mojou terapiou na nedôveru voči mužom. Môj Starý Lišiak, ktorý ma učil o živote a vyslobodil ma z depresií. Konečne sa o mňa niekto postaral a rozumel mi. Pomohol mi s rozvodom rodičov. Osobne hustil do mojej mami aby sa odhodlala urobiť ten krok. Zachránil nás z pekla.
Jeho som zachrániť nedokázala. Onkológia je ohavné miesto, ktoré vám šialene ublíži.
Nebolo pre mňa ľahké byť mladou milenkou ale naučila som sa, že možno úprimne milovať dve osoby naraz. Miloval svoju ženu ale prídu momenty, keď chlap starne nad žehlením, nemá deti, lebo príroda nenadelila a pýta sa sám seba, či je toto koniec života. A potom príde mladá slečna, ktorá mu pripomenie aký krásny dokáže byť život a k čomu kedysi používal penis.
V ten deň zomrel aj obrovský kus vo mne. Po rokoch v pekle som sa dostala do raja len pre to, aby mi ho vzali. To, čo sa odohrávalo v mojom vnútri sa nedá popísať. Umieraš zaživa.

Vzťahové omyly
V kritických situáciach sa zapína autopilot, keď hystericky kričím. Keď bolo jasné ako to skončí, musela som si nájsť spôsob ako sa nezblázniť a nezabiť. Vedela som, že sa blíži katastrofa v ktorej stratím kontrolu. Chcela som to len prežiť a tak som sa namotala.
Ak ste v kritickej situácii, nikdy si nezačínajte vzťah. Pod tlakom bude vaša voľba úplne napiču.

EX Psychoš
Ja som si vyžrebovala Psychopata, ktorý mnou manipuloval a urobil mi zo života peklo. Rozkopal moje sebavedomie a zo mňa sa stala chodiaca mŕtvola.
Ak si chcete fakt ublížiť, dajte sa dokopy so psychopatom. Objavíte nové formy utrpenia.Trvalo mi asi rok, kým som sa ho po rozchode defenitívne zbavila.
Také blbé rozhodnutie už nemienim urobiť a neodporúčam ho ani nikomu inému.

Vzťahová otázka
Trvalo mi dlho, kým som sa z toho kokota vyliečila. Rozkopané Ego som si liečila s chlapmi. A to bol aj počiatok Háremu. Keď som si chcela vynahradiť všetky tie hrôzostrašné zážitky. Chcela som len žiť na plný plyn.
Prišla však zákerná otázka, či som vzťahová alebo nie. A ja som to skúsila z rozumu, čož nebl najlepší krok.

EX Veľké decko som rozobrala v minulom článku.

Keď som prestala hľadať a zmierila sa s predstavou, že si budem užívať do konca života a že budem sama, prišiel môj súčasný Muž. V momente, keď som to najmenej čakala a úprimne sa vzpierala predstave o vzťahu.
Život má svoje chodníčky...


Roztrieštené ilúzie

12. january 2017 at 19:39 | Hrobárova Dcéra |  Názorové Peklo
Mrzia ma všetky matky, ktorým som rozdupala ilúzie o ich synoch.
Nebol to môj zámer ale stane sa...

Všetky tie potencionálne svokry, ktoré si už chceli vydýchnuť, že je ich syn normálny.
Konečne dotiahol domov frajerku. Už má po 30. a je najvyšší čas založiť rodinu. V takom prípade sú nároky zvyčajne nízke, nech nemá podstatne charakterové vady, nemusí byť najmúdrejšia, však my si ju už prispôsobíme. Po 7 ročnom vzťahu s o 11 rokov staršou, vydatou ženou nemajú matky veľké očakávania a mladá, pekná a relatívne schopná slečna je potom zásah.
A zas sa stávaš exotickým tovarom, vzácnym zvieratkom.
Ideálne začať vešať všetko na nos susedom a hlavne plánovať život zvieratka a kontrolovať ho na čo najviac úrovniach. Taká hračka.
Jeho brat mi už vyberá okruh práce, kde sa zamestnať aby som sedela na riťke niekde v kancli a riešila blbosti. Plánuje mi kurzy angličtiny, nejaké lekcie tanca či plávanie na vyplnenie voľnočasových aktivít.
Niekto sa mi snaží naliňajkovať život.
Jeho matka mi už plánuje výšku, ktorú si mám urobiť popri práci a dopredu plánuje novú pracovnú pozíciu pod jej ochrannými krídlami.
Ale čo moje sny? Zvieratká nemajú nárok na sny...
Jej syn je bohužiaľ neschopný kokot, ktorý nestojí za námahu a dvíham kotvy.
Nie som charita aby som brala chudákov. Nie som na veľa ale určité štandardy vyžadujem. Nie som napríklad ochotná zavesiť si na krk veľké decko.
Nemám po svojom boku chlapa, čo akosi vzhľadom na jeho vek očakávam, ale decko, ktoré má vodičák a erekciu. On má proste pojebaný komplex, keď potrebuje novú mamičku, ktorú môže aj šukať. Neschopný sa postarať sám o seba.
Neschopný zorganizovať sa.
Odchádzame z bytu a ja sa pýtam:
-Máš všetko?
-Hej, hej!
*pri výťahu zistí, že zabudol kľúče od auta
*vo výťahu zistí, že si zabudol čiapku
*pri aute zistí, že zabudol mobil
Ide ma raniť mrtvica, lebo sa to deje takmer neustále, len v rôznych kombináciach. Takže nikam nie sme schopný doraziť včas. Jednoducho ho musím mať úplne pod kontrolou aby nevyrábal zvytočné problémy. To by som snáď ešte nejako strávila.
*nechá zapnutú prázdnu rychlovarnú konvicu, lebo stvára kokotiny
*povysáva vodu vysávačom s papierovými vreckami a nechá to tak
*nikdy nič nevie nájsť
*dokáže sedieť hodiny nad detinskými kokotinami
Už to nezvládam psychicky a praskajú mi nervy. Neznesiteľný tlak, keď sa ma snaží ovládať jeho rodina, starám sa o domácnosť a vyčerpáva ma byť stále v strehu, čo ten debil vyvedie. Toto nie je pre mňa.
Nemôžem sa s ním baviť otvorene, lebo by som mohla raniť jeho detinské city. Nechcela som ho raniť tak strašne ale vykĺzlo mi:
Si veľké decko!
Najlepšia veta ako zraniť mužské ego. Funguje takmer 100% Bude ticho na niekoľko hodín a ja si môžem dať v kľude horúcu vaňu. Bez toho aby mi znechutil život erekciou v silónkach. Čo ma to napadlo, dať sa na to?!
Silónky sú gýč a keď ich oblieka ešte chlap, ktorý vyzerá ako chodiaci vešiak na kabáty, dvíha sa mi žalúdok a nedokážem si pomôcť. Keby to bol aspoň nádherný, vyšportovaný fešák, tak by sa to dalo ľahšie stráviť.

Niektorí chlapi sú jednoducho urevané hovná, ktoré mala matka radšej prehltnúť. Ani najlepšia výchova nie je zárukou, že z toho syna niečo bude.
...so sorry...

Ako ma Standa dostal...

11. january 2017 at 16:58 | Hrobárova Dcéra |  Trupáreň
I want fresh air!
Občas neodolám pokušeniu a vypustím do sveta činitele. Len taký "náhodný" výstrel do prázdna. Som jednoducho zvedavá, čo sa stane. Akú reťazovú reakciu to spustí.
Hra: Ukáž aký dobrý si
Mám rada, keď sa chytí zaujímavý človek, ktorý prináša nové zážitky.
Standa ma špunkol.
Špunk: je stav, keď ti vyrovná EEG krivky. Proste ti zastaví mozog v myslení a nastane WTF moment.
Príklad: Chodíš so slnečnou už 3 mesiace, chystáš sa k nej nasťahovať a vtedy zistíš, že má 2 deti.
To je Špunk.
Na moment som myslela, že je to omyl! Môj rukopis ma vyviedol z miery.
Dokážem to zaradiť ku konkrétnemu obdobiu ale nedokážem si spomenúť.
Toto sa vážne podarilo! Klobúk dole.
Presne pre toto milujem život. Vyvíja sa a stupňuje. To, čo ma dostalo v minulosti sa stalo rafinovanejším a divokejším. Zakaždým je to lepšie a lepšie.
A to som si myslela, že ma už nič neprekvapí. Toľká naivita...
Chcela by som sa opýtať: Čo všetko o mne vieš?
Ale nie som si istá, či to chcem vedieť. Som Srabík 😃
Nikdy som sa necítila pripravená. Vždy sa to jednoducho zvrtlo a ja som sa musela prispôsobiť.
Som v bode, keď rozmýšľam, či má zmysel sa schovávať...

Ako dodať silu Leukocytom?

9. january 2017 at 12:53 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Včera večer mi začalo byť divne, len som si nebola istá, či to vypukne alebo nie. Vypuklo ale nejak polovičato.
Je to viac ako rok, čo som naposledy bola "chorá". Opuchnuté mandle a boľavé hrdlo je taká moja osobná klasika. Stále lepšie ako keby mi mal tiecť sopeľ a ja by som mala za pol dňa červený a zodratý nos.
Telo mi dáva jasné inštrukcie, čo robiť. Zatlačilo ma do postele a hoci by som dokázala prekonať svoju únavu a fungovať ako normálne, nechcem...
Vždy ma fascinuje ako nepríjemne sa cítim, keď som "chorá". Keď si želám byť zas v normále a nemať v krku tenisovú loptičku.
Chcem len ležať a vnímať svoje telo. Cítiť ako Leukocyty bojujú za náš spoločný svet. Nechávam imunitnému systému priestor aby si robil svoju prácu. Neumieram, len je to nepríjemné.
V hlave mi tancuje skupinka roztlieskávačiek a mám pocit, že to tie malinkaté živé stvorenia cítia.
Je zaujímavé si uvedomiť, že bez tých malých potvoriek by som nežila. Sme jeden samostatný Vesmír. Môj život je poskladaný zo samostatných živých buniek. Milióny malých životov...

Necítim sa najlepšie a tak zaliezam do svojho vnútra. Zas by som si to pozrela... Zas a znova, nikdy ma to neomrzí. Stále to na mňa funguje a vždy nájdem niečo nové.
Skončí niekedy táto posadnutosť?
Alebo to preniklo tak hlboko, že už sa to stalo mojou súčasťou?
Asi mám problém...
Môj život sa delí na: pred Hannibalom a po Hannibalovi
Milovaný si pravidelne pýtal ďalšie časti a potom sa smial, že už mi rozumie... prekvapivé
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?