Vriaca krv vychladla

5. december 2016 at 13:47 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Ach, jeden z tých dní, keď by som najradšej zaliezla do hlbokej, temenj a teplej nory. Pomalý nádych, ktorý cítim v každom kúte pľúc a rovnako pomalý výdych do huňatého chvosta. Stále dookola až sa vedomie preleje do sna stočeného v klbku.
Nekomfortné pocity spôsobené možno jeseňou, možno menštruáciou. Možno ďalšou várkou démonov, ktorí sa vysypali zo skrine.
Pocity ako keby ma more vyvrhlo na pevninu. Kus omláteného čohosi.
Jadrová reakcia sa prudko spomalila a ukazovateľ energie sa pohybuje vo veľmi nízkych hodnotách. Čo vlastne očakávam, keď prebieha prestavba reaktora?
Nemôžem lepiť nové tapety na nánosy usadenín a staré tapety. Nemôžem očakávať, že sa to spraví samé. Ani, že to bude trvať večne.
Ako človek, ktorý večne poletuje v extrémoch, viem, že ani toto nebude na dlho. Je to len prirodzený výkyv, ktorý ma o to viac usadí v stabilnej polohe.
Dosť chobotín, je to len ďalšia výzva.

Chcela som napísať, že chlapi sú podradná forma života, ktorá má problém nájsť ponožky bez dier navyše.
Chcela a svojim spôsobom je to aj pravda ale...
... ale v mysli sa mi objavil obraz Môjho milovaného. Zbožňujem, keď ma na chvíľu vytrhne z môjho sveta a oči pozorne sledujú jeho nahé telo. Zbožňujem ako ma jeho nahé pobehovanie pred či po sprche upúta.
Fotky klamú! Nedokážu totiž zachytiť celý obraz.
Fotky Milovaného ma nepriťahovali. Nie tak ako som si želala. Nepripadal mi pekný a predsa som v jeho posteli a chcem si ho vziať za Muža.
Čosi hlboko vo mne len s úškrnom šepkalo aby som neverila nehybným obrázkom.
Fotky klamú!
Milovaný je v skutočnosti neskutočne krásny muž. Až sa občas čudujem akým zázrakom sa mi dostalo takej výsady. Tiež nechápem jeho komplexy z výšky, teda skôr nížky. Je síce nižší ako ja ale jemu to len pridáva. K tomu telo z ktorého sa mi podlamujú kolená.
Moje predstavy nižšieho "dokonalého" muža sa ani z ďaleka nepriblížili tomu, čo mi pripravil život. Proporčne absolútne dokonalý kus živého umenia.
Rozplývam sa pod jeho horúcimi rukami. Strácam sa v jeho hlase a nachádzam v nekonečných hnedých očiach.
Mohla by som o ňom písať knihy.
Fotky klamali! Nikdy by nedokázali vystihnúť to, kým je. Nie je dokonalý, no v mojich očiach je to ten najkrajší muž v mojom svete. Musím mu to povedať, keď príde domov...
Som strašne zamilovaná!
 


Comments

1 Akim Akim | Email | Web | 6. december 2016 at 10:00 | React

Parádně napsané, smekám. ;-)  :-)

2 Lenci Lenci | Web | 11. december 2016 at 15:57 | React

Jak si spomenula tie ponožky...tak môj mužík keď zistí že má deravé ponožky a sú opraté, tak si ich ešte dá, lebo šak predsa sa neprali zbytočne že? :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?