Šťastie v slzách

3. november 2016 at 19:38 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Zvláštny pocit, keď je šťastie natoľko koncentrované a silné, že sa pýta z hĺbky duše v podobe sĺz. Neznesiteľný tlak vo vnútri a ako ventil plač.
Rozplakala som a vypustila tlak s komôr. Zadúšala som sa slzami šťastia v jeho objatí. Neexistovala iná možnosť, ešte nevymysleli slová, ktoré by vystihli moje pocity lepšie ako slzy.
S každou slzou sa vo mne viac a viac vyjasňovalo. Som šťastná ako nikdy v živote. Čisté a pokojné šťastie. Pokojné až je to k neuvereniu po tom všetkom.

Každý deň sa na mňa dívajú nádherné hnedé oči a ja sa v nich s radosťou strácam. Každý deň sa kúpem v jeho úsmeve a s každým bozkom rozkladá jazvy na mojej duši. V jeho objatí sa cítim silná aj slabá zároveň. Veľká ako Vesmír a predsa dosť malá aby som sa zmestila do jeho náruče. Káva až do postele, najchutnejšie raňajky aké môžu existovať a akoby mi čítal myšlienky: jablká k tomu. Stovky nežných dotykov a hlúpych vtipov až sa dusím smiechom. Jemné ruky, ktoré musím zakaždým pobozkať. Vlastne nemusím, chcem! Lebo neviem ako ináč vyjadriť vďaku. Často ho pozorujem, keď je ponorený vo svojich veciach a je to ako pozorovať Polárnu Žiaru. Dokázala by som to celé hodiny...
Nie, nie je dokonalý a presne pre to ho milujem. Neviem ako to robí ale cítim sa pri ňom výnimočne. Možno je to jeho láskavou starostlivosťou a možno je to jeho prirodzenosť.
Vždy som chcela spočinúť ako pšenica v klásku, nájsť rovnovážny bod.V jeho prítomnosti sa rozkladám do stratena. Strácam tvar aj formu, ostáva len čisté bytie a pokoj, ktorý prekračuje hranice mojej mysle.

Neudržala som sa a vlastne na to nebol dôvod. Priveľa pocitov vo mne. Sila, ktorá ohýba realitu.
Dokážem si predstaviť mnoho vecí ale tak silné a čisté pocity prevalcovali moje vedomie. Moje pomyselné kontrolky na niečo také neboli pripravené a explodovali. Som v inom svete, kde je potrebná kalibrácia....
Milujem ho viac ako seba...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?