Alkohol nie je môj kamarát

9. november 2016 at 13:31 | Hrobárova Dcéra |  Pre srandu Králikov
Keďže bola nadhodená téma, tak je čas na nej zapracovať. Boa, to bude článok plný hanbi. Však prečo si nevyvolať blbé pocity.

Začiatok kamarátsva s alkoholom začal búrlivo. Svoje najväčšie alko obdobie som si odkrútila, keď som mala 14-15 súhrou blbých okolností. Môj vzťah s o 11 rokov starším turboretardom a nekonečné peklo doma je priam skvelá kombinácia. Doteraz mi je záhadou ako som k takej podradnej forme života mohla mať nejakú citovú väzbu ale niekde začať trebalo. Je to trošku divné, keď máš 25 a každý deň sa chodíš opíjať s ľuďmi, čo nemajú občaňák. Ale v tom čase boli chlastačky najlepším liekom na ťažké depresie a samovražedné myšlienky. Skoro každodenné skladačky na chlast, dohady, kto s kým pôjde kúpiť brzdu a chlast. Posedávanie vonku, schovávanie pred policajtmi, byty, akcie, grcanie v kríkoch a príchody skoro ráno. V tom čase som bežne chodila dromov o druhej ráno a v snahe byť čo najtichšie urobila najväčší rámus. Pravidelne som sa budila na to, že som zaspala vo vani a topím sa :D Raz som tak grcala z okna lebo som nebola v stave ísť 10 metrov na záchod. Dospávačky v škole ale to som si mohla dovoliť. O niečom ako opica som ani nechyrovala. Šialené alkoobdobie skončilo, keď som sa turboretardovi vysmiala do ksichtu, že už ho nemilujem. Jasné, že ma potom ešte mesiace bombardoval vyhrážkami ale na mňa také nikdy nefungovalo.

Niekedy na začiatku strednej som chlamtala lacný sračkový rum s debilokamarátom a jasné, že som sa skoro prekopla k otrave alkoholom. Vyplo ma a ráno som sa zobudila v pekle. Že vraj ma debilokamarát doniesol KO na rukách domov. Jáááj, t vtedy máti riadila jak čert. Od vtedy dostávam okná už z pár panákov rumu a zgrcám sa jak kôň. Takže rum má u mňa BAN navždy.
A vlastne od toho brutálneho incidentu s rumom mávam okná. Môj mozog zistil, že v určitom bode môže vypnúť pamäť a fungovať len z akejsi zotrvačnosti. V takom stave je cesta domov ako pozorovanie primitívnej formy života pri pohybe. Tragikomické zobudenia:
  • doma (Kurva, jak som sa dostala domov?)
  • na divných miestach (Kurva, kde to som?)
  • vedľa divných ľudí (Kurva, kto je toto?)
  • s divnými vecami (Kurva, to čo je?)
  • v divných polohách (Kurva, zavolajte mi záchranku)
V 90% prípadov, keď som pila, to skončilo brutálnou rozbíjačkou. Ja som grcala už snáď všade a ogrcala snáď všetko možné. V hlave mi prebleskujú všetky záchodové misy s ktorými som debatila. Tá biela farba je vtedy prudko provokujúca a človek by najradšej umrel. Najlepšie bolo aj tak, keď som sa netrafila. Však prečo si to ešte nezhoršiť.
Alebo tie prebudenia, keď som nepamätala absolútne nič a našla tú spúšť či už na sebe alebo niekde po byte.

Dnes už opice bolia a trpím celý pojebaný deň. Teda za predpokladu, že neodhadnem situáciu. Celý deň nie som vo svojej koži a len sa modlím aby som sa z toho vyspala zas do normálu.
Niekedy to odhadnem a v správnom momente sa odhodím do postele, lokálne krútenie hlavy zastavím ľavou nohou na podlahe a ráno vstanem relatívne použiteľná.
Hej, ráno... Zvyčajne, keď pijem tak nedokážem spať a po troch hodinách sa budím. Ideálne o tretej ráno a s divokým točením hlavy. Vtedy je ťažké nájsť nejakú vhodnú činnosť aby som unavila svoj mozog a zas odpadla.

Pivko si s radosťou doprajem ale tvrdé resety ma už nebavia. Občas sa pošťastí ale ten druhý deň za to jednoducho nestojí. Radšej si doprajem MJ po ktorej nemám opicu a aspoň mi čosi dáva. Alkohol, ten len berie a prináša hromady trápnych drunk správ. Zbožňujem, tie divoké citové výlevy, keď sa potom hanbím jak modrý sopel ešte tri dni.

Kto negrcal do sáčku v autobuse je padavka!

Raz na strednej som sa po strašnej chlastačke zobudila doma v posteli. Prepadla ma strašná panika, lebo som nedokázala identifikovať osobu spiacu vedľa mňa. Čo som pre Boha robila v noci?! Pozrela som sa lepšie a s obrovským sklamaním zistila, že je to môj priateľ. Ehm!

Naj bolo, keď ma po chlastačke zobudil mobil. Strhla som sa zo spania a rychlo dvihla. Volala mi mama.
-Kde si? Nebola si celú noc doma!
-Fúha... (nedokázala som identifikovať miesto a spomienky boli prázdne)... Vysvetlím ti to, keď prídem domov. Zložitý príbeh ale som v poriadku...
-Nemáš byť teraz v škole???
- A ku.... Ehm, noooo..... už som na ceste....
Zobudila som sa cca 70Km od domova na byte kamarátovho kamaráta. Vychlamtala som skoro celý Absinth a ogrcala polku bytu aj seba :D Chlapi mali zábavú na celú noc upratať ten bordel. Našťastie si nič nepamätám, takže sa to nestalo. Teda ak nerátam, že som tam bola ešte raz ale to už som sa zobudila len s decentnou bolesťou hlavy. Zasratá demänovka spôsobila, že som mala o číslo menšiu lebku ako mozog. Neznesiteľná, nekonečná bolesť. Ale kto by nepil?! Ten kamarát sa ma totiž snažil ukecať na sex. Nechutný typ živej bytosti, ktorej by som sa dotkla iba trojmetrovou tyčou.
Zúrivo som vrčala a odstrkovala ho, keď sa na mňa lepil. Po asi treťom odstrčení zaznelo:
-Pozri, urobil som sa do slipkov
A to už bolo na mňa TOO MUCH!

 


Comments

1 Trifle. Trifle. | Web | 9. november 2016 at 19:15 | React

No. Článek zajímavý ale dost mě pobavil. Ten konec je topovka.

2 stuprum stuprum | Web | 10. november 2016 at 3:01 | React

Ty pícháš i s nechutnými. :D

3 Hrobárka Hrobárka | Web | 10. november 2016 at 8:05 | React

[2]: Existujú aj tak nechutní, že aj ja som radšej asexuálna :D

4 Tyna Tyna | 10. november 2016 at 9:55 | React

ježiš to sú hrozné kraviny čo tu píšeš

5 Tyna Tyna | 10. november 2016 at 9:57 | React

veľa trápny blog len sa snažíš byť zaujímavá

6 Hrobárka Hrobárka | Web | 10. november 2016 at 10:18 | React

:D veľa či veľmi? Bo nerozumiem :D

7 Lenci Lenci | Web | 16. november 2016 at 23:32 | React

Fuuuu no keď si ja spomeniem na moje alkoholové obdobie to by bolo tiež tak na knihu.... veľa vecí som vytesnila z hlavy radšej :D teraz už by som táke opiáše nedala, resp. by som bola mimo ešte týždeň min. :/ každopádne je fajn vedieť, že v tom človek nie je a nebol sám  :P

8 Hrobárka Hrobárka | Web | 17. november 2016 at 9:42 | React

[7]: Takže v tom nie som sama? :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?