Ráno v znamení bytia

15. october 2016 at 11:37 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Jeden z posledných krásnych dní a ja sa nedokážem plne sústrediť na článok. Časť môjho vedomia i povedomia sleduje psov šantiacich v záhrade. Občas sa nechám uniesť a spolu s vetrom šuštím v posledných zvyškoch listov, ktoré ešte držia svoje pozície v korunách stromov.
Možno mám aj dôvod byť smutná ale pri tých chlpáčoch sa to jednoducho nedá. Užívajú si dnešný deň s rovnakou radosťou ako každý iný deň. Oni sú len tu a teraz. Tu, kde môžu vyštekávať spoza plota na všetko, čo sa im nepozdáva, vyhrievať sa v posledných lúčoch slnka alebo sa z čistej radosti vyváľať v trávniku, lebo život je zábava. Ich potoj k životu je nákazlivý. Aj teraz ma pozoruje pár zvedavých očí s výčitkou, prečo im nehádžem loptičku.
Madam v rokoch mi dokazuje, že je rovnaká ako ja, stačí jej dať priestor a nikomu by nenapadlo, že tento rok oslávila 9. narodeniny. Netuším, kde sa v nej berie toľko životného elánu stále pobehovať, podskakovať a v rozumnej miere si dávať krátke šlofíka. Ako keby jej baterky nemali konca. Neuveriteľné ako ožila. Život v dome to je presne pre ňu, len na noc sa schovať ku mne do postele a bolo by to geniálne.

Pohrávala som sa s myšlienkou napísať knihu ale na môj vkus je to veľmi obyčajné. U mňa veci nefungujú normálnym spôsobom. Som ako anomália vody... Všetko sa zdá byť normálne po určitú hranicu a potom sa to zvrháva v môj autistický svet s vlastnými pravidlami.
Mám plnú hlavu myšlienok, len som ich ešte nezačala chytať a zaznamenávať. Nechávam im priestor aby z nich vzniklo niečo lepšie, hodnotnejšie. Chce to len čas a trpezlivosť.

Občas premýšľam v ktorom bode som svoj život premenila v tak neuveriteľné dobrodružstvo, kedy som to strhla vo svoj odraz. Nežijem normálny život, žijem si svoj život ako rozprávku s otvoreným koncom...
 


Comments

1 Ticha voda Ticha voda | 16. october 2016 at 5:23 | React

Nuž je pravda že kniha je trochu predpotopná... ale zato je to najednoduchšie riešenie, čo napada teba?

2 Hrobárka Hrobárka | 16. october 2016 at 18:26 | React

[1]: Ostanem tu :)

3 Uzlinka Šebková Uzlinka Šebková | Web | 28. october 2016 at 17:01 | React

Ahoj :) Tak po odmlce opět na scéně? :) Zažívám ten stejný pocit jako Ty, ale spíše bych to u sebe nazvala nedostatkem trpělivosti na psaní - nikdy nejsem spokojená, pořád škrtám a bekspejsuju :/

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?