V nebi je všetko Fajn

21. january 2016 at 1:13 | Hrobárová Dcéra |  Deň po dni
Nepoznám nič, čo by bližšie priblížilo moje pocity


S neurčitým priblblým výrazom pozerám na tú skriňu: Čo som to pre Čínskeho Boha Srandy zas stvorila???
Pár mesiacov mi stačilo k podpáleniu celého svojho sveta a stvorenia ohavných démonov, ktorých som ako vždy zavrela do skrine.
Skriňa je čarovné miesto. Občas ju otvorím a strčím hlavu medzi šaty. Stojím tam ako kus riadneho mentála a rozmýšľam o tom pocite, mať hlavu v skrini. Taký nepomenovateľný pocit šialenstva. Hlava v skrini aspoň na pár sekúnd.
Keď pozerám spätne na to, aký spokojný život som mala mám slzu na krajíčku. V mene naivnej lásky a ignorácie vnútorného hlasu som to celé pohnojila. Teraz mám za odmenu v skrini hromadu desivých, mäso trhajúcich démonov, ktorí si po mňa prišli.
Celý boží deň sa ich v tej skrini pokúšam udržať. Opieram sa chrbtom o dvere skrine a snažím sa ich nepustiť von. Zbesilo narážajú do dverí a snažia sa vyslobodiť a pochutnať si na mne. Zápasí sa o každý milimeter. Občas ma nechajú pár hodín v pokoji ale o to intenzívnejšie sa potom ohlásia.
Ten nápor sa nedá vydržať a tak sa im podarí uniknúť. Ohavné príšery s obrovskými tesákmi a tým zlomyseľným pohľadom. V sekunde sa vrhnú po mne a potom je to to isté stále dookola. Trhajú ma zaživa. Drtia tkanivá svojim stiskom a vyžívajú sa v mojom utrpení. Nekonečné zahryznutia do krku, rúk, tváre....
Až kým sa nezvíjam v klbku. Potom príde škodoradostný bozk na čelo a odchádzajú na prechádzku. Musím sa dvihnúť a nahnať ich naspäť do skrine, kam sa len tak ľahko zahnať nenechajú.

A tak si užívam chvíle ticha. Začína mi z toho preskakovať a mám dojem, že to sama nezvládnem... možno s hlavou v skrini by to aj šlo.
Zaliezla som do úzadia. Nedokážem normálne komunikovať, keď sa naplno musím sústrediť na démonov v skrini. Jedno nesprávne slovo ma môže vyviesť z miery a vypustiť krvilačné beštie. Pokusy o rozhovory viaznu po dvoch slovách. Zaizolovala by som sa do štvrtého rozmeru a nevyliezala, nekomunikovala, nebola nútená do bežných situácií, ktoré idú ťažšie ako ťažko. Všetko je nepredstaviteľne ťažšie...

S nadhľadom musím povedať, že keď prežijem toto šialené obdobie, tak sa posuniem o neuveriteľný kus ďalej. Stanem sa inou ako som dnes. Najprv to však musím prežiť.
Toľko démonov....
 


Comments

1 Háčko Háčko | Email | Web | 21. january 2016 at 2:30 | React

Cítim sa rovnako, a mám rovnaký dojem z mojej minulosti. Je mi ľúto, čo som zahodila, ale nie je to práve o tom? Poprať sa so životom? Take it easy. It's just hell :D
A súhlasím, treba to brať s nadhľadom, ako psík na obrázku, ktorému už jaksi taksi ide jedno oko z toho do Boha a druhé do Krista.

2 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 21. january 2016 at 21:19 | React

[1]: Máš sakra veľký plusový bod za tie oči... Skoro som si cvrkla a pustila ich von :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?