Nedostupná a Desivá

11. january 2016 at 23:08 | Hrobárová Dcéra |  Deň po dni
Bez okolkov, neznášam takéto povahy. To by som ich nakopla do rozkroku a v kovovom sude hodina na dno Mariánskej priekopy. Všade bol, všetko videl, divne šušle a naivne verí, že ma niekedy uvidí nahú. Srandista! Možno ho raz vyhlásia za mučeníka. Martyr, ktorý sa predáva ako šmejd z teleshopingu a naivne verí, že mu to zožeriem. Keby mal aspoň čo ponúknuť! Ale chlap, ktorý vykrikuje aký je skvelý v posteli je VŽDY drevo.
Ani neviem, prečo ho mám v komunikačnom okruhu. Máva blbé komentáre, ešte blbšie pozvania a celkovo je otravný ako železná pilina zarytá hlboko pod kožou.
Reálne som schopná s ním byť osobne tak raz, dvakrát do roka. Aj to musím najprv okúsiť najhlbšie dno izolácie. Počúvať dookola tie mačovské rečičky a nemať sa o čom porozprávať je fantastický spôsob ako spomaliť čas na minimum a modliť sa za mozgovú príhodu. Ale pivo zadarmo a možnosť schovať sa v Paláci robí situáciu aspoň trošku znesiteľnejšou. Liečenie z tej traumy trvá cca 3 dni.
Úprimne ho mám len pre vlastné potešenie. Nedotkla by som sa ho ani trojmetrovou palicou aj keď decentný bozk po tom, čo na mňa minul 40€ benzínu mu zo slušnosti dám. Môžem ho namotávať a s najrýdzejším opovrhovaním zas odkopnúť. Ako jojo pre zvrátené hlavy, hračka! Dráždim ho kecami, že figurujem na Amatéroch a on mi to žerie. Verí v erotické fotky, ktoré nikdy nevidel. Klamem jak starý záletník, hoc je to proti mojej prirodzenosti. Oproti jeho klamstvám a vylepšeniam reality je to aj tak len zrnko piesku v púšti.
Dávno som vzdala snahu byť ku všetkým slušná. K debilovi sa musíš správať ako rovnaký debil lebo bude s tebou mávať a svojou debilitou naruší moju rovnováhu.

Ono mi to pripomenulo, keď sme sa naposledy stretli s Pánom Bohatým. Akosi som sem zabudla napísať, že sa kolesá osudu zatočili a my sme sa po 8 mesiacoch stretli pri pive. Vtedy sa medzi rečou priznal, že stratil trpezlivosť viesť slušné debaty s debilmi. Že už nedokáže byť kultivovaný pri totálnych pakách... Usmievala som sa.
Chýba mi, no je na čase ho pustiť.... Aj keď som mu nestihla dať zbohom.
Starý mudrci radia, že ak nám niekto chýba, máme mu to napísať. Lenže v duchu v akom ma odstavil by to asi nešlo. A možno by šlo. Odstavil ma buď ako otravnú triesku v zadku alebo ako nedosiahnuteľnú bláznivú nirvánu. Neviem, chcela by som ho naposledy objať a poďakovať sa mu za všetko. Asi by nepochopil úprimnosť mojej túžby, rýdzosť mojej vďačnosti a čistotu môjho úmyslu.... Veľmi chcem, len neviem, či to urobiť. Byť na chvíľu otravným, nepochopiteľným zjavením, ktoré šepká slová vďačnosti alebo ostať na koľaji, kam ma odstavil?
Mám alebo nemám?
Neviem

Z pod prstov sa mi sypú myšlienky. Nezastaviteľná lavína, ktorá sa pýta do svetla Trupárne.
Trupáreň v preklade márnica.
Netúžim po kritických komentároch aj keď ich prijatie mi nerobí problém. Vysielam do vesmíru svoj signál a hľadám ľudí, ktorí rovnako ako ja nosia v sebe raj. Signál, ktorý hľadám sa ťažko sleduje ale nie je nemožné ho zachytiť.
Bohate mi stačí ak sa nad mojimi písmenkami pousmeješ.
Nepotrebujem stotožnenie, stačí mi pobavenie.

Päť rokov. Necelých päť rokov od kedy mi zlomil srdce a roztrhal moju dušu. Viac ako rok som zbierala tie kúsočky a skladala ich dokopy. Ostala som zlomená aj keď sa čas hýbal ďalej. Rok v zajatí zlých snov a depresie. Päť rokov a ja som stále nepoložila jediný kvet na jeho hrob.
V Paláci má svoju samostatnú honosnú izbu. Častokrát ju obchádzam, no jej prítomnosť je citeľná. Občas zahodím rok zošívania vlastnej duše a vojdem do nej. Pozerá na mňa z veľkého obrazu tými svojimi hnedými očami. Dá sa zrátať, koľkokrát som plakala pred jeho obrazom?
Jeho izbou sa v nekonečnej slučke nesie môj hlas: "Neverím, že si odišiel navždy! Musíme sa stretnúť v ďalšom živote aby som ti mohla povedať ako veľmi som ťa milovala. Nemôže to skončiť tak, že ťa už nikdy nepobozkám a ty ma nikdy nepohladíš po vlasoch..... Umŕtvila som obrovskú časť seba a predsa to stále bolí. Čas ma nespasí!"
Izba Milovanej bytosti z ktorej vyliezla to zraňujúce monštrum.
Nedá sa zastaviť.

Konečne sa dostávam k podstate článku. Tohto článku, ktorý venujem Tichej Vode.
Sľúbila som to aj keď neviem aké meno napísať.
Tichá voda brehy myje.
Aj keď venovanie s hromadou odbočiek.
Strávili sme s Tichou Vodou veľa času v rovnakom zajatí tela i duše. Našli sme k sebe cestu až na konci mojich dní.
Vraj Tichú Vodu desím svojou zvrátenosťou. Vraj, pri tom moju démonicku kurvu z pekla, schopnú trhať, okúsil na vlastnej koži.
Vraj Tichú Vodu desím svojou zvrátenosťou, tak tu máš časť mojich obrazov, nech máš divoké sny!

Obeduješ. Na vidličku si naberáš ryžu a keď je už len kúsok od úst, tak ti drgám do ruky a ryža sa sype na stôl. Prebodávaš ma škaredým pohľadom. Znova si naberáš ryžu a smeruješ vidličku do úst. Chýbajú milimetre a ja ti z celej sily vrážam do ruky. Vidlička prebodáva líce svojimi tupými hrotmi. Dusím sa smiechom, kým ty bojuješ so šokom a bolesťou. V záchvate vyťahuješ vidličku a tvoja tvár sa mení na červený vodopád. Pľuješ okolo seba krv a ryžu. Tú ryžu, na ktorú si bol tak pažravý. Ten tvoj pohľad sa mi snaží zlomiť väz.
Len si predstav ako zákerne číham v pozadí, kým ty si púšťaš porno. Splývajúc s prostredím sledujem tvoju rytmickú ruku a mierim. Pohyb ukazováka s malým rozsahom a ozve sa výstrel. Občas stačia aj zrniečka soli na správnom mieste.
Pájkovačku si mi radšej nedal. Vieš, že by som s jej pomocou niekoho vykastrovala...
Stačí moja Tichá Voda?

Desím a pri tom som krehká a jemná.
Ale až ma naserieš, tak ťa vážne vykastrujem. Síce som to už dlho nerobila ale také veci sa nezabúdajú.
Rovnako ako jazda na bicykli.

 


Comments

1 Háčko Háčko | Email | Web | 12. january 2016 at 1:39 | React

Takí tupci niekedy naserú viac, ako tí 'normálnejší' ľudia. Netreba ich brať vážne, pretože im to možno dáva silu pokračovať. Fakt škoda, že takí ľudia sú často sebavedomejší, než ľudia, ktorí to sebavedomie potrebujú. Denne je mi z toho smutno. Tak či onak, som toho názoru, že je naozaj dobré napísať človeku, keď ti chýba. Aj keď sama tak nerobím.

2 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 12. january 2016 at 1:55 | React

[1]: Blbci majú vlastnosti, po ktorých túžime ale intelekt nám bráni.

Tečú mi slzy. Váham, či na 5 sekúnd zo seba urobiť idiota ale potom by som mohla už navždy spokojne spávať. S vedomím, že som povedala čo ma ťaží....
Ale

3 eifu eifu | 12. january 2016 at 19:19 | React

Chabé obrazy... dalo sa to napísať aj lepšie :)

4 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 12. january 2016 at 20:05 | React

[3]: Ojojojojoj, aký si zrazu kritický.
Keby som ťa chcela vystrašiť, tak ti poviem príbeh o tom, ako ťa nič lepšie nečaká. Viac odpracovaných hodín cez týždeň a menej peňazí. Menej možností na opitie a zdrženie alkoholu, ktorý si nemôžeš dovoliť. Skrachovaný život len s pornom a hrami v izolácii :D

5 eifu eifu | 12. january 2016 at 20:18 | React

:D :D :D To by bol skôr triezvy pohľad na realitu.

6 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 12. january 2016 at 20:25 | React

[5]: Ale stále si na tom lepšie ako niektoré tu sa objavujúce anorektičky a feťáčky... Takže si na tom ešte stále dobre...

7 eifu eifu | 12. january 2016 at 20:27 | React

[6]: juchúúú

8 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 12. january 2016 at 20:40 | React

[7]: Aj keď by si mohol byť na tom ako Miguel :D Ale to je už na hranici vraždy mať takú diagnózu

9 eifu eifu | 12. january 2016 at 20:42 | React

[8]: Ale on je šťastný :)

10 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 12. january 2016 at 20:45 | React

[9]: Ale blbý jak tágo s ohavným modrým BMW a veľkým pupkom, cez ktorý si nedovidí na penis a ohavne smrdí.... STále to považuješ za šťastie?
Ak hej urobím ti zdarma lobotómiu a tiež budeš šťastný

11 eifu eifu | 12. january 2016 at 21:00 | React

[10]: Vždy tu bol istý vzťah medzi IQ a šťastím.... Ja osobne to za šťastie nepovažujem, ale keď sa cíti happy...

12 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 12. january 2016 at 21:03 | React

[11]: Máš dojem, že on dokáže definovať slovo šťastie? Veď nevie, čo znamená fraktúra a žena ho má silno pod papučou... Jeho IQ je menšie ako malé a jeho šťastie spočíva max. v prázdnych vajciach a plnom žalúdku....

13 eifu eifu | 14. january 2016 at 20:11 | React

[12]: Zaujímave koľko malo stačí :)

14 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 14. january 2016 at 20:45 | React

[13]: Aj vedomie má svoje čaro

15 Ticha voda Ticha voda | 5. april 2017 at 20:52 | React

Páni to je už taka doba

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?