Muží v zajatí nesprávnych predstáv

8. january 2016 at 14:42 | Hrobárová Dcéra |  Názorové Peklo
V istom momente som si uvedomila, že vidím mužov ako chodiace bytosti bez citov a nálad. Ani neviem, kde sa ten pokrivený pohľad na nich vzal. Možno som sa stala obeťou doby a uverila klamstvám. Všade sa píše a hovorí o tom akí by mali byť.
Už od malička im hovoria, že chlapi neplačú. V magazínoch čítajú ako majú byť tvrdými alfa samcami bez citov, že záleží len na tvrdých svaloch a plnej peňaženke. Vo svete tvrdej konkurencie nesmú prejaviť city a ísť za svojim cieľom aj cez mŕtvoly.
Pristihla som sa, že ich sama určitým spôsobom vnímam takto.
A potom som zbadala slzy lesknúce sa v očiach, zranené srdcia schované pod maskou s nápisom "Muž".
Vpustili ma do svojich svetov, odhalili kúsok svojho vnútra a ja som zbadala smútok z nevydarených vzťahov, životné tragédie, sklamania i prehry na plnej čiare. Uvidela som smútok i bolesť, ktoré pohli mojim vnútrom.
Do čoho sme ich to zavreli?!

Zhlboka som sa nadýchla....
Všade čítam o tom, ako si chlap nájde ženu len na sex a potom ju odkopne.


Až ma pichlo.
Moje zoskupenie pánov.... au

Vo svete, kde muži nie sú bezcitní sa oni môžu stať tými odkopnutými a zneužitými.
Odrazu cítim väčšiu zodpovednosť voči pánom. Nie sú to len moje hračky a nikdy sa k nim tak správať nehodlám.
Objavila som ich citlivé vnútro a o to viac ich objímam a zahrňujem dotykmi.
Všetci túžime po troche lásky, po troche pozornosti a záujme o drobnosti.
Nemám kúzelnú paličku, nedokážem vyhladiť staré jazvy a uzdraviť ťažké zranenia. Môžem len s láskou objímať a byť tu, keď ma potrebujú.

Zahoďme ilúzie a mylné predstavy. Osloboďme sa od zažitých stereotypov.
Aj pod mohutnou hruďou bije krehké srdce.

 


Comments

1 Háčko Háčko | Email | Web | 8. january 2016 at 17:45 | React

Ono je svet plný týchto predsudkov, všetko to vytvorila nejaká pseudospoločnosť, ktorá nedokáže nájsť iné naplnenie, než v materializme, kvázi. Ja naopak žijem vo svete, kde sú takto opisovaný muži nudný, ale tolerovaný. Všetci sme ľudia, treba mať trošku citu ku každému. Nikto sa predsa nerodí zlý :)

2 Háčko Háčko | Email | Web | 8. january 2016 at 17:47 | React

[1]: * opisovaní, *nudní, * tolerovaní - och, to bol ale hriech

3 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 8. january 2016 at 17:59 | React

Chce to dívať sa na svet detskými očami :)

4 eifu eifu | 8. january 2016 at 22:03 | React

Skvelý článok.

5 malé srdce malé srdce | Web | 9. january 2016 at 0:21 | React

Aj muži majú svoje city, aj oni vedia plakať. Ale veľa mužov svoje slzy skrýva, lebo ich k tomu viedla spoločnosť. Ja mám napríklad v sebe plno citov, ale keď idem medzi ľudí, málokto si vôbec všimne, že je vo mne toľko krehkosti a emócií. Jednoducho ich pred druhými skrývam, myslím tým v reálnom živote. Ale je aj ťažké v sebe všetko to chvenie dusiť a preto svoje city aj otvorenosť potom vylievam na svojom webe. Inak, skvele napísaný článok. Veľmi sa mi páčil.

6 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 9. january 2016 at 0:29 | React

[5]: Svojim spôsobom máš šťastie, že máš svoj web a môžeš uvoľňovať ten tlak. K tomu keď prirátam tvoje uvedomenie. Láka ma to povedať, že to máš lepšie, lebo v konečnom dôsledku sme všetci stratení v tme a hľadáme svoje svetielko :)
Ďakujem!

7 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 9. january 2016 at 0:30 | React

Sakra, zlá formulácia:
*ale v konečnom dôsledku....

8 stuprum stuprum | Web | 10. january 2016 at 17:25 | React

Křehká srdíčka jsou od toho, aby se lámala. :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?