Káva na upokojenie

26. january 2016 at 17:51 | Hrobárová Dcéra |  Deň po dni
Vždy ma poteší, keď si musím dať aspoň jednu kávu na ukľudnenie. Je to paradoxné, inokedy aby ma nakopla a v tých zvláštnych momentoch potrebujem trochu horkosti na dosiahnutie rovnovážneho bodu.
K tomu pocitu prihoďme šťavnatú domácu pizzu a krígeľ svetlého piva. Orgazmus tela i ducha.
Dosť ma znervózňuje fakt, že so Zajom dokážeme viesť hlboké debaty o IT svete a programovaní. Akceptovať túto novoobjavenú stránku mňa samej mi dáva zabrať. Úplne iný svet v ktorom sa dokážem celkom obratne orientovať aj keď humoru veľkých IT špecialistov z mrkvosoftu nerozumiem. Na môj vkus sú priveľmi profesne zdeformovaní.
Tie zložité konštrukcie prepojení sú tak vzdialené nakoksovaným pičkám. Ešte k tým dialógom prihoďme dokument o Teslovi a CERNe a ich Higgsovom bozóne. To sú výšky v ktorých sa rada motám. Hlavne keď sa už motáme na okraji filozofie a fyziky, kde sa hranice stierajú...
Paralelné svety, neexistujúci čas, hviezda druhej kategórie, kvantová mechanika- niekde medzi tým som ja. Takže hej, noc bola dlhá a plodná.
Smiali sme sa, že voda spôsobuje paranoju. Bodaj by nie, keď sa ti voda v pohári pokazí. Ale rovnaký záchvat vyvolal aj notebook, ktorý nerozdýchal Teslu a pri titulkoch sa vypol. Silné vibrácie...
Higgsov bozón ma priviedol na myšlienku, že Tesla už o ňom dávno vedel, len sa nerýpal v každej prkotine.
Ani ja sa už nerýpem v prkotinách. Pán Uniformovaný mlčí, neriešim. Zajac povedal múdru myšlienku, že veci, ktoré nemôže zmeniť ignoruje, radšej sa hodí do Ženevy a obkukáva mesto. Ignorácia je i tak najlepší spôsob ako zaujať. Aspoň u chlapov to tak zvykne fungovať. Je mi fajn, tak načo to kaziť?
Keby som chcela komplikáciu, pokúsim sa obliecť si ponožky. Niektoré veci sú nad moje možnosti. Hlavne teraz...
S postupom času som viac a viac šťastná, že Zajaca poznám. Náhodne sme sa stretli ako spolubývajúci v byte Pána Urodzeného. Najprv sme si nesadli a išli si po krku ale prišiel zlom. Vždy sa na neho vrhnem a nechám sa poriadne popučiť. Narážky, či dáme sex alebo či ma môže chytať za zadok sú akousi samozrejmosťou. Bez tých sprostostí by to nebolo ono. Už som si na ne zvykla a sú rovnakým dobrým znamením ako mokrý a studený ňufák.
Takého skvelého človeka som musela dostať náhodou :)

 


Comments

1 eifu eifu | 26. january 2016 at 18:27 | React

Veríš v náhodu, alebo osud?

2 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 26. january 2016 at 18:32 | React

[1]: Náhoda asi neexistuje. Verím, že všetko je tak ako má byť aj keď do určitej miery to dokážeme ovplyvniť. Ale to je problém s definíciou náhody a osudu

3 Lennie Lennie | 27. january 2016 at 15:47 | React

Káva má ozaj občas také zvláštne účinky, podľa toho, čo práve potrebuješ. Vie nakopnúť, alebo naopak ukľudniť a mňa osobne už aj uspala :D
A k tomu niečo sladké :-) dokonalá pohodička.

4 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 27. january 2016 at 16:30 | React

[3]: Už som sa takto párkrát nechala oblbnúť. Po káve vraj nezaspím.... Kdežéééééé

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?