July 2015

Výkrik po polnoci

16. july 2015 at 1:37 | Hrobárová Dcéra |  Deň po dni
Zas sme viedli debatu, ktorá moju Succubu vytrhla z driemot.
Pán Strojov z mojej práce mi už nejakú dobu behá po rozume. Odkedy sme prelomili ľady ignorácie, dokážeme sa veselo pozhovárať. A odkedy sme prelomili ľady, usadil sa uprostred môjho zameriavania. Je príťažlivý, stále dosť mladý, inteligentný, so zmyslom pre humor, dôverný a čosi v ňom ma láka.
Zložila by som ho dole až by zaprašťali pružiny v posteli. Ulovila by som ho rafinovane. Bez milosti stiahla z kože a nechala sa nabodnúť. Opojne, ako ten najsladší med, by som opíjala jeho zmysli. Vlnila sa v jeho nevyslovenom rytme a priviedla ho k brehom Vyvrcholenia. Potom by som sa ako mačka, stočila do klbka na jeho hrudi a šepkala mu slová krehké ako porcelán, jemné ako páperie žltých káčatok.
Musím ho dať dole, kým som tu...
Tečú mi z neho sliny a vlhne rozkrok...
Chcem!
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?