Voda divoká

7. june 2015 at 19:13 | Hrobárová Dcéra |  Pán Urodzený
Často sa smejem ako sa veci dokážu bez môjho pričinenia zvrtnúť. Akoby si žili svoj samostatný život a reagovali na moje myšlienky. Akoby načúvali mojim úvahám. A vlastne načúvajú.
Sobota priniesla prekvapenie. Zobudila som sa pomerne neskoro ale hlavu som mala plnú vecí, čo som chcela urobiť. Tak som sa do toho obula. Sediac v tielku a trenkách za stolom som si riešila svoje. Len kdesi v srdci mi začala znieť túžba. Voľný deň, vonku nádherne a ja som zatúžila po slniečku a vode.
Nechala som sa viesť vyššími mocnosťami a po krátkom dohadovaní som už na seba naťahovala plavky a balila si do tašky uterák a deku.
Ani neviem ako sa to zvrtlo a už som sedela v aute Pána Urodzeného a bozkávala ho na líca, že sme sa dlho nevideli. Okuliare sa nám dvakrát zrazili aká som bola neohrabaná a natešená. Veď je to už tak dlho, čo sme sa videli!
Žila som v predstave, že po tom, čo som odmlčala a on šiel na manažérsky post, už ma nebude hľadať ani potrebovať. Naivne som si myslela, že si nejakú slečnu zbalil a je šťastný. Ale jedna Hrobárova dcéra myslela a mýlila sa.
Pán Urodzený ma presne podľa môjho gusta ukradol ďaleko od mesta, ďaleko od ľudí, do prírody a pokojných debát. Akoby mi čítal myšlienky. Cestou mi doprial jazdu z ktorej som od radosti pišťala. Milujem šialené zákruty, keď lietam zo strany sedadla na stranu a motor kvíli vo vysokých otáčkach. Som proste blázon, rýchla jazda keď môže chlap predviesť svoje schopnosti je proste moje. Milujem adrenalín a on to dobre vie :) !
Slniečko pieklo a krajina ubiehala za oknom. Viedli sme príjemné dialógy o tom, čo má kto nové a vlastne o všetkom. Na križovatke ktorá odbočovala do Nikam a Tam nič nie je sme sa zastavili v motoreste a dali kofolku. Samozrejme som pútala pozornosť svojimi šatičkami. Medzi bandou motorkárov som bila do očí. Na terase občas jemne zafúkal vetrík a ja som milovala každý moment, každý úder srdca. To je tak, keď sa tvoje túžby stávajú reálnymi a zrazu ich nesnívaš ale žiješ.
Po dopití sme sa vybrali nájsť si miesto s dostatkom súkromia, kde by sme sa zložili. Na tom "správnom" mieste som vytiahla dečku a rozložila ju na kamenistý breh. Masáž horúcimi kameňmi grátis. Keď nie je nič lepšie, tak stačí aj to. Ľahli sme si, poupravovali terén pod dekou aby nás nejaký retardovaný kameň netlačil a stále si opakovali mantru, že na túto deku sa netreba hádzať! Prišlo na rad vyzliekanie do plaviek a Pán Urodzený smutne skonštatoval, že odkedy je manežér, tak pribral a potľapkal sa po brušku, ktoré od vtedy, čo sme sa videli jemne narástlo.
Tešila som sa ako malá, konečne voda, po ktorej som tak túžila! Opatrne sme našľapovali po kameňoch a blížili sa k vode. Vstup do studenej vody bol pomerne rýchly. Jeden môj chcený krok vystriedalo 2,5 kroka, keď sa mi šmýkali nohy na klzkých kameňoch a ja som sa to snažila vybalansovať. Pre mňa, teplomilného tvora to bola facka za fackou ale už len túžba po tej vode ma obliekala do imaginárneho neoprénu a po chvíľke státia som sa jednoducho šmarila do tej studenej vody a už som bola v raji. Zaplávali sme si a vrátili sa na deku. Prvý vstup do vody je vždy najhorší.
Vyhrievali sme sa v lúčoch a debatili o všetkom. Užívala som si tú vzácnu možnosť byť s ním a zároveň tam, kde som túžila byť. Taký malý raj mojej duše. Presne to, čo som chcela a čo som potrebovala.
Popravde som od toho stretnutia neočakávala nič, len priateľské stretnutie. Opakovane sme lozili do vody a zas sa vycapili na deku, kde sme sa sušili. Najprv na deke, vedľa seba jeho ruka opatrne zablúdila k tej mojej. Sprvu som bola názoru, že je to náhoda. Názor som postupne zmenila ale nechávala som si priestor. Pri vyliezaní z vody som prišla na to, aké náročné je rozopnúť si plavky a tak som s bezradným výrazom prišla za ním nech mi pomôže. Chcela som si vymeniť plávacie plavky za tie na opaľovanie. Rýchlo moje plány zrušil komentárom, že načo mi to vlastne je? Tak som vrchný diel zahodila na veľký kameň aby aspoň trošku preschol. Ani neviem v ktorom momente sa to zvrtlo, bolo to také prirodzené a pomalé až som to nepostrehla. Nežné dotyky pri ležaní na deke a zrazu, pri ďalšom vyliezaní z vody mi potiahnutím za šnúrku rozviazal aj spodný diel plaviek... Tak reku OK, prešli sme na nudistické opaľovanie, ktoré mám celkom rada. Pán Urodzený je jednoducho Cynik do morku kostí a vie, čo chce. Akosi nás to ťahalo k sebe a tak sme skončili prepletení v klbku, jeden druhého nežne hladkali a padali sladké a ľahké bozky. Ešte teraz cítim na krku jeho pery. Vášnivú predohru plnú dotykov, orálu a všetkého možného nám kazili okolo plávajúci cvoci na loďkách... Bolo mi to fuck, tak či onak boli ďaleko a akási slušnosť im nedovoľovala prísť bližšie. Rozvášnení sme presunuli deku do súkromia strmého svahu, kde nás skryli stromy. Tráva bola vysoká a ale všetko bolo akosi nepodstatné. Podstatný bol len ten pocit, keď ma zdrapil za vlasy a jemne viedol moje moje ústa. V skratke, súkromie nič moc (zato ten adrenalín!) ale nakoniec som ho aj tak zhltla a s úsmevom mu vtisla bozk. Hlad nás donútil ísť. Bolo už podvečer, slnko zapadlo za kopec a po celom dni sme zatúžili najesť sa. Tak sme nasadli do auta a vracali sa nazad spokojní.

Domov som nakoniec došla pred deviatou a unavená som sa zvalila. Bol to pre mňa zvláštny deň. Nečakaný a predsa ma naplnil radosťou, šťastím a pokojom. Vravela som Pánovi Urodzenému, že som myslela, že si za ten čas zbalil nejakú slečnu. Na to mi len čosi zamumlal a na tvári mal ten výraz. Ten, ktorý som už raz videla, keď sa mi v polodepresii spovedal zo svojho zlomeného srdca. Vraj som kurva bez štipky morálky (to mi šepká pár nezasvätených) ale pichlo ma pri srdci. Sex je len čerešničkou na torte, tým podstatným je to ako jeden druhému odhaľujeme svoje vnútro. Zažila som Pána Urodzeného v mnohých situáciach a náladách. Je trochu svojský ale stále je úžasný tým svojim spôsobom. Vážne som si myslela, že si niekoho našiel a buduje vzťah. Viem po čom túži a želám mu to... Len akosi sa mu jeho šťastie vyhýba. Zabolelo ma to. Pán Urodzený je takou hviezdou na mojom nebi, s veľa vecami mi pomohol a keď by bolo najhoršie, viem, že mi nepovie nie.

Zahrialo ma s akou nežnosťou ma hladkal a bozkával. Bol tak sladučký môj milovaný Pán Urodzený!

 


Comments

1 Elis Elis | Web | 11. june 2015 at 21:34 | React

Krásně napsané, celý příběh nastartoval moje představy a vzpomínky na svého Pana Urodzeného...

2 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 12. june 2015 at 16:36 | React

:) som veľmi rada!!!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?