Oslintaný vankúš a Nočné túlanie

15. may 2015 at 23:28 | Hrobárová Dcéra |  Pán Uniformovaný
Večne sa strácam. Odchádzam aby som sa mohla vracať. Odmlčím sa aby som mala čo povedať...

Posledné dni ma dosť zamestnávali. Venovala som sa možnému i nemožnému.

Tento týždeň som v SMS spomenula Pánovi Uniformovanému, že by sme sa mohli niekam prejsť. Zažiadalo sa mi nočných prechádzok, keď sú ulice prázdne a mojim spoločníkom je tma a hviezdy. Samozrejme sa potešil a súhlasil, že niečo vystrojíme. Prišla streda a my sme sa dohodli, že to vystrojíme vtedy. Náročný deň v práci ma však odstavil. Doliezla som unavená a spotená domov. Bolo už neskoro a tak som hodila rovno sprchu na osvieženie a odreagovanie. Keď som sa objavila online, už vyzvedal kde som sa zdržala. Prehodili sme pár viet a prišla inštrukcia na presun k nemu.
Vyfénovala som si vlasy, prekonala chvíľkovú únavu tým, že som bola celé poobedie vo švungu a šla. Šla som s myšlienkou, že len pokecáme, dáme pohár vínka a ja si zdriemnem v jeho náručí. Akási zvláštna sila ma donútila strčiť si do zadného vrecka riflí gumičku do vlasov... pre každý prípad!
V hlave som nastavila GPS, rýchlo prepočítala najkratšiu trasu a šla nocou do náručia dobrodružstva. Noc bola pokojná a príjemne teplá. Taká na zachuchlanie do ľahkého kabátika a veľkého úsmevu. Zakrádala som sa bočnými uličkami a uvažovala ako to celé dopadne, čo sa stane a hlavne, že sa asi veľmi nevyspím.
Dorazila som do cieľa a zložila sa na lavičku pred domom. Zapálila si a napísala SMS, že som v cieli.... Mobil zapípal ale ja som bola ponorená do obláčikov dymu. Moju pozornosť upútala postava, ktorá sa prudko vynorila z tmy. Pán si sadol vedľa mňa a na tvári sa mi objavil veľký úsmev. Začal dialóg a ja som sa úprimne tešila, že sa zas po dlhej dobe vidíme. Zaviedol ma k sebe a ja som sa automaticky zložila do jeho postele. Keď prišiel za mnou s vínom a pohármi len sa usmial a zašumel, že "Klasika". Nalieval víno a dialóg pokračoval o všetkom možnom i nemožnom.
Vie, že cudzia posteľ je pre mňa posvätné miesto. Keď môžem do cudzej postele, je to pre mňa znak dôvery. Akoby mi ten človek dovolil vstúpiť do jeho najintímnejšej komnaty. Dokonalosť!
Pustil seriál, pili sme víno a prehodili nejaké slová. Potom sa presunul ku mne do postele. Najprv sme ležali vedľa seba, každý vo svojej súkromnej zóne až kým sa v nás neozvala potreba skrútiť sa z dvoch klbiek do jedného.
V hlave mi behali splašené myšlienky. Prečo to kurva robím? Nesmiem podľahnúť! Je to hajzel, ktorý môže za môj článok, ktorý som nedopísala a skončila v pivnici! Rýpal do mňa toľko až presekol ilúziu, ktorá padla! Skurvysyn, ktorý si pochutnával na mojich slabých chvíľach! Nedám mu! Nesmiem!
Bola som mierne rozčarovaná z toho, čo mi urobil a čo som dusila v sebe. Samozrejme to nemyslel zle, nechcel mi ublížiť. Len na chvíľu ukázal svoju drsnú, egoistickú a tvrdú tvár, ktorá ma zbavila jednej ilúzie. Každá strata ilúzie je šialene bolestivý proces. On síce pohol jednou tehlou ale spustil lavínu, ktorá ma zvalcovala. Bola som k nemu rezervovaná z ublíženosti, ktorá mi vlastne dala viac než som si dokázala predstaviť. Pomohol mi pohnúť sa ďalej aj keď najprv brutálne pichol do hnisajúceho abscesu.
Čosi ma však hnalo do jeho náruče. Zavrela som oči a vypustila svoje zvedavé ruky na prieskum. Ako ja milujem dotýkanie (áno, to je stále a už asi navždy moja úchylka)! Môj neopodstatnený hnev voči nemu sa pomaly trieštil na túžbu aj keď od toho incidentu som mala pocit, že som pre neho len sáčok zachytený v korune stromu, ktorý len bezvýznamne povieva vo vetre. Ale Pán Uniformovaný si ma k sebe viac pritiahol a schoval pod svoje mocné krídla. Našla som gombíky na jeho košeli a začali ich rozopínať. Ešte stále rozpoltená a bez jasného cieľa. Pán zároveň svojou jemnou rukou vkĺzol pod moje tričko.
Začiatok predohry... ale vlastne, tá začala už debatou na lavičke! Ja sa snáď nikdy nepoučím a neodolám!
Dotýkali sme sa a túžba v nás rástla. Prišiel bod, keď sme začali zahadzovať oblečenie a koža sa dotýkala kože. Chcenie presakovalo a vytekalo do postele.
Vedela som, že už som definitívne stratená. Ako to KURVA robí?!
Dotýkali sme sa navzájom. Jeho jemné ruky kĺzali po mojom tele a hovorili nevyslovené otázky. Ja som sa pod nimi jemne vlnila v nežných odpovediach. Milujem to, keď dotykom odpovedám vlnením, keď jasne naznačujem, že sa mi to neskutočne páči a chcem ešte!
Pod jeho rukami som si pripadala malinká, úplne drobná a krehká. Ale tá nežnosť a cit, ktorý z nich sálal lámal pocit, že som len sáčok vo vetre. Doslova kričali, že som mu chýbala a že nie som len náhodná okoloidúca. Ja pre neho niečo znamenám!
Ruky zablúdili do môjho rozkroku a myslenie sa rozplynulo v jase rozkoše. Ach tie naše nekonečné predohry, ktoré sú tak opojné. Tie naše a jedinečné. Zatúžila som po ňom viac ako po osemcifernej sume na konte v banke na Bahamách. Zatúžila som viac než po všetkom čo môže i nemôže existovať. Už nebola žiadne včera a zajtra, bolo len teraz a tu!
Nevydržala som to a vyliezla na neho. Prvé vniknutie bolo ako dokonalý priestrel. Rozrezalo ma a zbavilo pochýb. Tak to má byť!
Pán Uniformovaný však nie je žiaden model. Nemá telo ako Pán Štýlový, nemá penis z ktorého by ženy v extáze odpadávali. Nerozumiem jeho náznakom, že po čom túži. Je to také tápanie v tme, ktoré však prináša nečakané zvraty. Pár hlbokých prirazení, sladko zavzdycháme a on sa zahryzáva do môjho krku. Nocou sa ozve len slabulinké zastonanie a snažím sa ho striasť. On sa však nenecháva odohnať a prisáva sa na môj krk znovu. Bože, čo som komu urobila, že práve on mi pripomína horkosť môjho krku?!
Jemné vniknutia a prestávam myslieť, len vnímam každý impulz neurónov. Skladá si ma do požadovaného tvaru a ja sa len usmievam.
Ani neviem ako ubehne pol hodina a prichádza koniec. Na mojom bruchu sa rozstriekne túžba a ja už zatúžim po spánku. Utriem neplechu a skrútim sa na kraj postele. Pritisne sa ku mne a upadáme do spánku.
Môj spánok je plytký a budím sa na každé jeho zamulanie. Zo spánku mumle veľa, stíska ma v objatí aj sa odo mňa odvracia. O čom sa mu asi tak zdá? Jeho vnútorný svet musí byť neskonale obrovský, keď aj z číreho bezvedomia mumle náznaky spokojnosti a šťastia. Možno je len malou etapou v mojom živote, no, želám mu len to najkrajšie. Keď spí je tak nevinný a je mi jedno čo bude, len nech je šťastný. Či už so mnou alebo bezo mňa. Hlavou mi víria len tie najrýdzejšie a najúprimnejšie myšlienky venované nemu. Kým spí, prosím pre neho krajšie dni. Taká tá rýdza nesebecká láska, keď sama som nepodstatná a podstatné je len šťastie blízkej bytosti.
Skladám sa do rôznych polôh a striedam strany. Nadránom sa budím na jeho ramene ako púšťam slinu na vankúš. Zalomená v divnej polohe. Stále mumle zo spania a ja sa len usmievam. Je to tak sladké! Aj v hlbokom bezvedomí, keď duša opúšťa telo sú silne prepojené. Zatváram oči a zas zaspávam.
Budíme sa pred mojim budíkom. Prepletáme sa ako vretenice a ja sa znova nechávam zasiahnúť. Jeho dotyky sú tak nežné a plné citu. Bozkávam jeho krk a on bozkáva ten môj. Trieštim sa a skladám znova.
Zrazu prestane a pritiahne ma k sebe. Žeby ma snáď miloval po svojom?
Vstávame a obliekame sa. Hádže ma autom aby som vybavila čo treba a odváža ma domov. Mám akýsi zvláštny pocit a dávam mu bozk na líce. Spala som pramálo a predsa sa cítim skvelo.
Už je vlastne štvrtok ráno. Konečne som doma. To je taká moja klasika.... Prídem dnes a vrátim sa až zajtra. Strapatá, jemne pokrkvaná ale pokoj zo mňa žiari. O chvíľu idem do práce ale ešte si dám šálku kávy. Fajčím cigaretu a rozmýšľam nad tým, čo som pred chvíľou zažila.
Pán Uniformovaný je v sexe vlastne strašný. Pri ňom sa nedočkám žiadnych zvláštnych praktík či štýlov, ktoré by uspokojili moje fyzické telo. Ale vyžrauje z neho niečo zvláštne. Niečo, čo dá sexu úplne iný rozmer. Cítim sa uvoľnená a spokojná. Šťastie by som dokázala krájať a dávkovať. Nič ma nevyvedie z miery a ten pocit mám len pri ňom. Ten pocit vydržal kurva dlho.... Vlastne až doteraz.
V práci som sa chechtala už len zo spomienky na neho. Na jeho dotyky a brutálny cucflek, ktorý mi ostal na krku. Hovädo, musel si ma označkovať ale to isté som urobila aj ja. Nemôžem mať cucflek, keď akože existujem vo vzťahu, keď som akože zadaná ale viac ako fyzický orgazmus mi prináša súznenie dvoch duší.
Nadávam, viem! Ale nedokážem ináč vystihnúť tú situáciu. Bez toho kurva by to fakt nešlo. Aj teraz mi vlhne rozkrok, keď si na neho spomeniem....
... ako to robí, že z neho odpadávam j keď je v posteli drevo? Ako ma dokáže odzbrojiť a zložiť? Ako ma dokáže odpáliť do Raja?
Ako? Čo je v ňom také zvláštne?!
 


Comments

1 jsemmilenka jsemmilenka | Email | Web | 15. may 2015 at 23:53 | React

s chutí jsem si tvůj zážitek přečetla, moc pěkné...párkrát jsem se musela pousmát...mívám podobné pocity... znám to moc dobře...jen je pro mě docela těžké najít víc chlapů, se kterými by lítaly jiskry....

2 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 16. may 2015 at 0:06 | React

V danú etapu je asi len jeden taký chlap... Ja si len užívam a teším jeho ego, keď mu spätne šepkám, čo mi spôsobil

3 stuprum stuprum | Web | 16. may 2015 at 14:29 | React

Asi máte odlišné geny. :D

4 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 16. may 2015 at 19:58 | React

Myslíš, že je to tým? :D

5 Fredy Kruger Fredy Kruger | 17. may 2015 at 0:06 | React

" Povím vám něco, co zajímavé :

Ztrácím se !...teď jsem se ztratil právě !
Již od rána se tady procházím
a nevím, kde vůbec se nacházím ?
... jsem doma ?  či z jiné obce ??"

... tak otravuje chodce
Wladymyr  Wohanjka  na ulici :
Jááá... ztratil se  ... kurwa...představ si  !!"

... " Ten chlápek  hmát  chodcovi do kapsy !"
... jak jeden muž, - vykřikli tři strážníci
- tu v ulici právě se flákající

...chlap k výslechu doveden na strážnici !

6 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 17. may 2015 at 0:11 | React

[5]: Bravó!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?