Mala by som prestať chudnúť

24. april 2015 at 17:00 | Hrobárová Dcéra |  Hrobárova Dcéra
"Aj ja chcem také nohy! Určite chodíš behať!" začvirikala smutne bratova frajerka, keď som po byte pobehovala v legínach.
Len som sa pousmiala a venovala sa svojim povinnostiam.

Svoju postavu som nikdy extrémne neriešila a ona bola takmer vždy skvelá. Jasné aj ja mám svoje muchy ale okrem diéty zo zdravotných dôvodov som nikdy žiadnu nedržala a ani nemusela. Je to taký paradox, keď si vezmeš to kvantum pro-ana blogov.
Mám vlastne opačný problém... Chudnem! Určite existuje minimálne jedna žena, ktorá by za to dala čokoľvek. Mňa to však štve. Od malička som bola vždy jak chodiaca anatomická pomôcka. Genetika mi dala do vienka rýchly metabolizmus a predispozíciu na štíhlosť.
Bolo však aj obdobie, keď ma nečinnosť, požieranie sladkostí a zapíjanie energeťákmi riadne zaguľatilo. To som vtedy bola nezamestnaná, deprimovaná a moja aktivita spočívala v tom aby som vstala a najedla sa. Váha v najdivokejšej fáze ukazovala okolo 83kg. Okolie to však komentovalo presne naopak ako by som čakala. Všetci boli nadšený z toho, že vyzerám skvelo a zdravo. Ani vtedy to vo mne nevyvolalo pocit, že som tučná. Proste som si žila svoj život ďalej a užívala si deň.
Ale nič netrvá večne a tak skončilo aj moje guľaté obdobie. Moje dni sa naplnili vysokou fyzickou záťažou a za rok a pol som sa dopracovala k váhe 64kg. Čo pri výške 178cm je málo. Vážim dokonca menej, než keď som mala 17.
Necvičím ani sa neobmedzujem v jedle. Sladkosti nejem skoro vôbec. Odnaučila som sa od nich a jediný moment, keď po nich siahnem je moment, keď akútne potrebujem energiu. Vlastne celé moje stravovanie je o tom, že počúvam svoje telo a dopriavam mu to, čo si pýta. Raz si opýta rezeň a inokedy má chuť na zeleninu, či zatúži po výdatnej dávke bielkovín v podobe volského oka alebo tofu.
Žiaľ, podľa všetkého stále chudnem. Teda skôr odbúravam tuky lebo veci, ktoré mi boli pred tým akurát, sú mi teraz veľké.

Negatíva:
  • neustále musím vyhadzovať zo skrine to, čo mi je veľké
  • z toho vyplýva, že musím nakupovať nové oblečenie a ja nákupy šialene nenávidím
  • ako vysoká a štíhla mám nízky tlak (môj tlak má v trubke, on je proste lenivý až kým nie som nahá v posteli)
  • musím neustále vysvetľovať priateľom, že netrpím mentálnou anorexiou (už sa z toho stal taký vtip, cynický vtip)
  • stále po mne chlapi pokukujú (keď to nie je moja obeť, tak ma to irituje aj keď pivo zadarmo je pivo zadarmo)
  • ženy ma nenávidia (veď aj majú prečo)

Ja svoju postavu vlastne ani neriešim. Nemysli si, že je dokonalá! Nie je! Aj tá moja má muchy ale ja sa ľúbim taká aká som. Či už chudučká alebo krv a mlieko. Chlapi ma naučili, že je vlastne jedno ako vyzerám (ak to nie je extrém samozrejme), základ je byť vyrovnaná a spokojná sama so sebou. A ono to vážne platí. Keď s radosťou natriasam svojim zadkom a vrtím sa v rytme hudby, tak chlapom tečú sliny. Tá energia je proste nákazlivá a radšej sa nechajú zviesť nedokonalou s pozitívnym vyžarovaním ako dokonalou ale s depresívnym vyžarovaním, že by si to hneď hodili pod vlak....


 


Comments

1 Lenci Lenci | Web | 24. april 2015 at 20:36 | React

Byť spokojná sama so sebou to je ten správny prístup! :) Ja som sa strašne rozkysla pri mojom terajšom priateľovi (no čo keď mi je dobre) :D trocha ma to samozrejme trápi, no mňa neužije na diety a pod. tiež si rada doprajem... idem na to zdravou cestou, žiadne extrémy :)

2 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 24. april 2015 at 20:54 | React

[1]: :) Milovať seba samého a brať svoje slabé i silné stránky je základ :) Bez toho to proste nejde! XD ja zažívam skôr opačné extrémy, keď len krútim hlavou nad tým, do čoho sa vojdem :D ale aspoň zabávam seba i okolie

3 paralelnisvet paralelnisvet | Email | 24. april 2015 at 23:51 | React

stejně je to zajímavý, jak jsou ty těla odlišný. Vlastně si ani nedokážu představit, jak takový stav hubnutí při jídle vypadá :D

4 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 24. april 2015 at 23:58 | React

[3]: Úplne jednoducho :) Moja dávka cukrov je malá a telo odbúrava tuky (alebo sa tak aspoň tvári).
Ešte je tu možnosť, že odbúrava svaly ale to by som nemala trapézy jak Ed Hardy a lýtka jak Sagan XD

5 paralelnisvet paralelnisvet | Email | 25. april 2015 at 0:04 | React

[4]: lýtka jako Sagan předpokládám nechceš :D ale to mě rostou tak, z běhu...a nesnáším je, ale bez nich to asi nejde a časem se to vždycky nějak srovná (asi tím časem, kdy nemám čas absolutně na nic). A zas tak jednoduché to není, já třeba nejím skoro nic, pořád mi to na koleji někdo předhazuje. Ale vypadám spíš že jím normálně. A každý den běhám nebo cvičím. Tak asi moje tuky se neodbourávaj :D

6 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 25. april 2015 at 0:11 | React

:D Lýtka som zdedila po mame, k žene veľmi nepasujú (nie sú síce veľké ale až prehnane vyrysované) ale čo narobím?!
No to čo furt, usmejem sa a idem ďalej...
Hmm, to nejedenie mi pripomína tích všelijakých podivínov, čo tvrdia, že už 6 rokov nejedli a nepili.... Mne to ide tak dva dni XD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?