Ako sa rodia Plamene v očiach

22. april 2015 at 23:50 | Hrobárová Dcéra |  Hrobárova Dcéra
Tak som sa zastavila a zamyslela nad tým, ako som sa dopracovala k háremu Pánov. Teda ak si odpustím odpoveď, že Náhodne alebo svojim rozkrokom...

Pre introverta boli vzťahové začiatky ťažké. To poleno čo stále v kúte a nevedelo, čo povedať som bola ja. Ťažký outsider až sa na tom s odstupom času smejem. Ale predsa len sa našli vzťahy, do ktorých som zapasovala. Také tie stredoškolské vzťahy, ktoré netrvajú dlhšie ako pol roka. Šepkáte si ako budete spolu navždy a o týždeň už každý bozkáva niekoho iného. Vážne to boli také sebazdokonaľujúce cvičenia, ktoré človeku čosi dali.

Potom sa kolesá života roztočili a ja som spadla do náruče dokonalého Muža. Muža s veľkým M. Bol starší ako ja ale cestu do Raja sme objavili spoločne. Milovali sme sa tou najúprimnejšou láskou. Bol mi všetkým a v jeho náručí vyzeral aj ten najhorší problém. Učil ma ako to v živote chodí a ukazoval čaro skvelého sexu. Pri ňom som ani na moment nezapochybovala, že je to ten pravý, osudová láska.
Znie to krásne, ba až nereálne? Potom prišiel ten náraz o Cynickosť života. Rakovina nikde nie je vítaným hosťom. O to menej v ružovom svete zamilovaných. Na onkológiu som behala ako na hodiny baletu. Všetko sa točilo ako na divokom kolotoči. Dni osláv striedali ťažké depresie. Neželala by som to ani najhoršiemu nepriateľovi.
Keď sa blížil koniec, tak som si vyhliadla obeť, ktorá sa mala stať nástrojom, ako sa nezblázniť, či nehodiť sa pod vlak. Jasné, teraz je to tak kokotský nápad ale vtedy som potrebovala nejaký vzťah na ktorý by som sa upútala. Môj Milovaný o tom vedel a nezazlieval mi to.
Netrvalo to ani 10 mesiacov od stanovenia diagnózy po pohreb.

Moja obeť netušila, že sa mi zrútil svet. Vzťah na diaľku skrátka ponúka možnosť poskrývať aj nemožné. Samozrejme, nána blbá, som si ako obeť vybrala psychopatického manipulátora. A rázom sa z obete stal tyran.
Keby blbosť kvitla, bola by som ako Botanická záhrada! (zo mňa si vážne príklad neberte :D )
To, že tento Psychoš (áno, pre tých sčítanejších je to môj ex s Aspergrom aj keď si skôr myslím, že bol proste psycho) má nejakú vadu som dlho nevidela a dlho ju skrýval. Zdeptal ma úroveň pohodenej handry so sebavedomím blízko absolútnej nuly.
V istom momente sa to vo mne však pohlo. Všetko mi bolo ukradnuté, nemohla som už viac stratiť a tak som sa odtrhla z reťaze. Hrádza povolila a poistka vyhorela.
Vtedy som spoznala Pána Štýlového. Liečila si poranené ego i sebaúctu v posteli nádherného muža. Potom som spokojne usmievala, keď psychoš došiel. Vtedy tie dni vyzerali šialene: zložila som telefón, utekala sa obliecť a bežala už k čakajúcemu autu. Nadržaných a obstojných chlapov bolo dosť. Tak som sa vracala ráno a tvárila sa ako anjelik.
Moje vyčíňanie na chvíľu zastavil pokus o spolužitie so Psychošom ale nefungovalo to. Chvíľu sme to tiahli a jeho týranie, že to nešlo u neho bolo ešte horšie. Chvíľu sme to spolu tiahli a ja som mu popri tom zahýbala jedna radosť. Ale nakoniec som našla vlastnú cenu a Tyrana poslala do večného zatratenia.

Ostala mi však doráňaná duša a tú som po ťažkej havárií učila znovu chodiť, jesť príborom a ukazovala jej krásy života. Jednorázovky ma však omrzeli veľmi rýchlo. Chcel som si to skutočne užiť a to bez poznania toho druhého nejde. Keďže čas plynul, ja som vzťahu povedala veľké nie a striedala overených mužov až kým nevznikol súčasný zoznam.

Keď na to pozerám takto ucele, tak rozmýšľam, že mám viac šťastia jak rozumu....

 


Comments

1 stuprum stuprum | Web | 23. april 2015 at 1:20 | React

Máš štěstí i rozum, jsi šampiónka, vždycky jsem Ti to říkal. :D

2 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 23. april 2015 at 1:32 | React

Och ďakujem Zlatíčko, Od teba ma to vždy poteší ;-)

3 jsemmilenka jsemmilenka | Email | Web | 23. april 2015 at 22:09 | React

no teda ! to jsem si s chutí přečetla. taky bych potřebovala víc štěstí než rozumu :)

4 Lennie Lennie | 24. april 2015 at 22:35 | React

V čom spočívalo to psychopatické správanie toho chlapa? Lebo myslím, že aj ja mám istú skúsenosť s Aspergerom, ale nie som si tým istá. Tiež bol extrémne náladový, raz si mala pocit, že ťa má rád a na druhý deň ignoruje, alebo priam "vyciciava" energiu? Trošku ma to zaujíma.

5 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 24. april 2015 at 23:11 | React

Ťažko povedať, či mal aspergra alebo nie. Tú info som sa dozvedela až viac ako rok po rozchode, tak to beriem ako z "neovereného zdroja". Možno bol len psychopat, ťažko povedať.

Ale často bol náladový, ba až priam neurotický. Keď mal dobré obdobie, tak bol priam rozprávkovým chlapom ale nikdy to netrvalo dlhšie ako pár hodín. Tých zlých období bolo podstatne viac. Vtedy upadal do stavov, keď nič nebolo dosť dobré, nič nebolo na svojom mieste, dostával neurotické tiky, že sused búcha do steny naschvál aby nemohol spať po nočnej a to ho dokázalo šialene rozčúliť. Boli momenty, keď som sa vážne bála, že v tom svojom hysáku niekoho vážne zabije alebo niekomu ublíži. Vlastne som sa bála aj sama o seba ale mne našťastie nikdy fyzicky neublížil. Aj keď v zlom období som si vypočula kde čo.
Akoby nemal emócie (teda ak nerátam záchvaty hnevu). Jeho večná poloha bola kruto cynická ba až necitlivá. Jemu nedopínalo, že slovami môže ublížiť. Ale keď som s ním v niečom nesúhlasila alebo mala na vec iný názor, tak sa ako malé decko urazil a nerozprával sa so mnou.
Svojim spôsobom nemal vlastný názor, vždy si obliekol názor niekoho iného, resp. bol schopný názor meniť rýchlejšie ako počasie v horách.
Ľuďom ako takým nerozumel, nerozumel ich správaniu, spôsobu myslenia a neboli pre neho nič viac ako prostriedky.
Nedokázal udržovať priateľstvá či vzťahy s ľuďmi. Bol príliž mimo, teda skôr zastával názor, že on je Boh a všetko ostatné je odpad.
Jeho svet bol vlastne ponurý a prázdny. Nahliadla som do jeho sveta, videla ho jeho očami a bola to obrovská depresívna diera, kde jedinými pocitmi bola depresia, hnev a opovrhovanie....

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?