Where Is My Mind?

18. march 2015 at 16:33 | Hrobárová Dcéra |  Trupáreň
Sedím a dotýkam sa hodvábu svojej Učiteľky. Tej, ktorá stráži po nociach môj spánok a lieči moje zranenia. Konečne pijem kávu a opájam sa tou pohodou a horkosťou. Jar už je na ceste a vo mne sa začína prebúdzať moja horúca krv. Chcem si len tak písať myšlienky, obrazy, záchvaty šialenstva bez pointy. Len tak...
Rozmýšľam o dňoch, ktoré ešte len prídu. O tej nepríjemnej záležitosti, ktorá mi spôsobuje nové šediny vo vlasoch a ten strach s ktorým sa snažím bojovať. Jak ja sa len bojím ale snažím sa byť odvážna a nedať to na sebe poznať. Vyrastali sme spolu, utešovali sa v ťažkých časoch a nedokážeme byť bez seba. Vpísala sa do môjho srdca nezmazateľným atramentom. Poznačila môj život a teraz si o ňu robím starosti. Pozná všetkých mojich Pánov, poznala a prežívala so mnou strasti a radosti mojich vzťahov. Utierala mi slzy, keď môj milovaný umieral a žiaľom mi pukalo srdce. Vždy sa teším na jej úsmev a teraz by som na ramenách udržala aj celé Bytie, len aby všetko dobre dopadlo. Milujem ju tým najúprimnejším spôsobom aký existuje. Je mi všetkým, dňom i nocou, svetlom i tmou, potešením i starosťou.
Cor Unum Et Anima Una

Tie krásne slnečné dni ma prebúdzajú a zas som roztúžená po živote. Túžim sa zas odovzdať Životu, nechať sa viesť slnkom po ceste a počúvať, čo šepká vietor v korunách stromov. Išla by som len tak, do nekonečna až kým by mi únavou netŕpli nohy. Zvalila by som sa do zelenej trávy a sledovala biele obláčiky na oblohe. Smiala sa i plakala.
Och, ako by som len odišla preč. Stala sa na chvíľu nezvestnou a nedosiahnuteľnou. Možno ako vtedy, na konci sveta, ďaleko od ľudí, kde už nebolo počuť nič, len prírodu. Tam som zatúžila umrieť, navrátiť sa k jednote, stať sa tým pokojným tichom.

Where is My Mind?

 


Comments

1 Lennie Lennie | 18. march 2015 at 19:11 | React

Akoby som práve čítala moje myšlienky. Odkiaľ sa vlastne berie ten strach a prečo je také ťažké s ním bojovať?
A tiež sa chcem občas stratiť...avšak stále akosi neviem nájsť to správne miesto, kde by to malo byť.

2 Hrobárová Dcéra Hrobárová Dcéra | Web | 18. march 2015 at 19:55 | React

Ten môj strach sa berie z hĺbky duše, z vedomia, že niekoho milujem viac ako seba, že mi je niekto cennejší ako môj vlastný dych, že ten niekto je zraniteľný a raz tu nebude. Je to uvedomenie, že bez nej by som nebola tou, ktorou som. Dôkaz toho, že bytosť nemožno izolovať. Pocity, ktoré len zdôrazňujú, že som živá milujúca bytosť... A vlastne potvrdenie slov Pána Uniformovaného, že klamem, že som slabá... Prekukol ma, beťár jeden :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?