March 2015

Nahá Bohyňa

18. march 2015 at 21:51 | Hrobárová Dcéra |  Sexuálne Harašenie
Začne to vždy tak nevinne. Prehodíme pár SMS, ktoré sa tvária nenápadne. Zistím, kde si a ty zistíš, kde som ja. Príde jemný a nevtieravý pokyn aby som zmenila polohu. Začnem sa obliekať a popri tom tancovať v rytme hudby akoby sa malo bytie skončiť v ten deň. Potom zázračne zvládnem zrýchlený presun, keď si nestihneš ani obliecť ponožky a ja ti už čvirikám do mobilu aby si mi prišiel otvoriť. Keď chcem, nemožné neexistuje a žiadna vzdialenosť nie je dosť veľká na to aby ma zastavila.
Vpustíš ma do bytu a ja si s úsmevom vyzúvam topánky, vyslobodzujem sa z bundy a popri tom si mumlem tie bláznivé nezmysli nad ktorými len krútiš hlavou. Nechám sa navigovať na pohodlné miesto, kde môžem zložiť svoje telo. Prebytočné kusy oblečenia nemilosrdne zhadzujem zo seba.
Podprsenka? Rifle? Mikina? Ani omylom! Stačí mi tričko a nohavičky. Nič viac nepotrebujem, keď svoje telo smerujem do tvojej postele. Púšťaš seriál a zatiaľ vedieme zdvorilostnú debatu. Bez nej by to proste nešlo, bolo by to nezdvorilé stretnutie. Zatiaľ si nachádzam pohodlnú pozíciu a robím ti miesto vedľa seba. Tiež zhadzuješ prebytočné šatstvo a ukladáš sa vedľa mňa. Akonáhle sa uložíš už sa k tebe túlim a hľadám bezpečné miesto pod tvojimi mocnými rukami.
Niekedy sledujeme seriál a mlčíme. Niekedy sa staneš terčom môjho záujmu. Vtedy sa otočím k tebe a rukami skúmam tvoje telo. Nežne sa ťa dotýkam a sledujem línie tvojho krku, hrude, ramien, rúk, chrbta... Počúvam pri tom tĺkot tvojho srdca a sledujem tvoj dych. Vieš, že to dokážem robiť celé hodiny. Vieš, že sa nedokážem nabažiť tej krásy a jedinečnosti. Vieš, že milujem dotýkať sa a skúmať iné bytosti.
Sem tam neodolám a venujem tvojmu krku pár vášnivých bozkov. Keby si len tušil ako veľmi sa chcem do teba zahryznúť. Chcem ti spôsobiť bolesť aby si naplno cítil, že som tu. Nemôžem, vrátil by si mi to!
Sťahujem sa z bojiska a čakám na tvoj krok aby sme si mohli zatancovať plný túžby a chcenia. Nenápadne vkĺzneš rukou pod moje tričko a ja sa tvárim nechápavo a nevinne. Nechápavosť sa rýchlo láme, keď ucítim tvoj tvrdý penis a v hlave sa mi rozoznie krik, že ťa šialene chcem. Chvíľu sa zvíjame v klbku ako zmije a naše túžby sa spájajú do jednej.
Zahadzujem tričko až do najvzdialenejšieho kúta, vyzliekam sa z nohavičiek a sledujem úžas v tvojich očiach, ktorý prebúdza Bohyňu driemajúcu vo mne. Vyzliekaš sa a Bohyňa preberá kormidlo.
Prišla som len kvôli tebe. Na ničom inom nezáleží, chcem potešiť nás oboch. Ukradnúť si pár úderov tvojho srdca.
S potešením si na teba sadám a ten moment, keď prenikáš do mňa je ako atómovka. Neexistuje už cesty späť a ty sa ako malý chlapec odovzdávaš do mojich rúk. Z očí ti žiari radosť i očakávanie. Vieš, že to, čo ti urobím bude nezabudnuteľné.
Bohyňa si vychutnáva tvoje vzdychy, keď voláš Boha a zvieraš moje boky aby som neprestávala. Tvoja rozkoš je i mojou. Tvoje potešenie je i mojim potešením. Bohyňa rastie až k samotným Hviezdam a vychutnáva si tú moc, ktorú si jej dal. Spraví čokoľvek o čo zažiadaš.
Nakoniec sa zvíjaš v orgazme, keď prehĺtam a odháňaš ma, keď neprestávam sať a ty už nemôžeš vydržať aký je precitlivený.
Bohyňa jása, zabila ťa malou smrťou. Dal si jej možnosť ukázať svoju tvár a potom sa unavene skrútime do klbka a svet môže zaniknúť...


Where Is My Mind?

18. march 2015 at 16:33 | Hrobárová Dcéra |  Trupáreň
Sedím a dotýkam sa hodvábu svojej Učiteľky. Tej, ktorá stráži po nociach môj spánok a lieči moje zranenia. Konečne pijem kávu a opájam sa tou pohodou a horkosťou. Jar už je na ceste a vo mne sa začína prebúdzať moja horúca krv. Chcem si len tak písať myšlienky, obrazy, záchvaty šialenstva bez pointy. Len tak...
Rozmýšľam o dňoch, ktoré ešte len prídu. O tej nepríjemnej záležitosti, ktorá mi spôsobuje nové šediny vo vlasoch a ten strach s ktorým sa snažím bojovať. Jak ja sa len bojím ale snažím sa byť odvážna a nedať to na sebe poznať. Vyrastali sme spolu, utešovali sa v ťažkých časoch a nedokážeme byť bez seba. Vpísala sa do môjho srdca nezmazateľným atramentom. Poznačila môj život a teraz si o ňu robím starosti. Pozná všetkých mojich Pánov, poznala a prežívala so mnou strasti a radosti mojich vzťahov. Utierala mi slzy, keď môj milovaný umieral a žiaľom mi pukalo srdce. Vždy sa teším na jej úsmev a teraz by som na ramenách udržala aj celé Bytie, len aby všetko dobre dopadlo. Milujem ju tým najúprimnejším spôsobom aký existuje. Je mi všetkým, dňom i nocou, svetlom i tmou, potešením i starosťou.
Cor Unum Et Anima Una

Tie krásne slnečné dni ma prebúdzajú a zas som roztúžená po živote. Túžim sa zas odovzdať Životu, nechať sa viesť slnkom po ceste a počúvať, čo šepká vietor v korunách stromov. Išla by som len tak, do nekonečna až kým by mi únavou netŕpli nohy. Zvalila by som sa do zelenej trávy a sledovala biele obláčiky na oblohe. Smiala sa i plakala.
Och, ako by som len odišla preč. Stala sa na chvíľu nezvestnou a nedosiahnuteľnou. Možno ako vtedy, na konci sveta, ďaleko od ľudí, kde už nebolo počuť nič, len prírodu. Tam som zatúžila umrieť, navrátiť sa k jednote, stať sa tým pokojným tichom.

Where is My Mind?


Kde sa túlam

15. march 2015 at 22:57 | Hrobárová Dcéra |  Deň po dni
Ako rýchlo beží ten čas. Zdá sa mi, že to bolo len nedávno, keď som pred Vianocami bojovala s Pánom Uniformovaným.
Bolo to vážne tak dlhé odmlčanie? Fakt som na tak dlho stíchla?
Čím som staršia, tým ten čas beží nejak rýchlejšie.

Som nejak zaseknutá vo večnom kolobehu práca a domov. Nemám čas na nič a namiesto žúrky si radšej doprajem poriadnu dávku spánku. Musím sa z toho vymotať, šibe mi z toho. Ani neviem ako som sa do toho kolobehu dostala... aj keď odpoveď tuším.

Ten Pán, ktorý za mnou vtedy prišiel to celé spustil. Pomenujem ho Pán Zvláštny.
Vo veľmi skrátenej verzii sme sa stretli, padli do nôty a nejakým zvláštnym a pre mňa nepochopiteľným spôsobom sa dali do kopy. Po vzťahu som zatúžila, chcela som konečne nájsť svoj pokojný prístav a okúsiť radosti i strasti lásky.
Pán Zvláštny je skvelý aj keď svojský. Žije si na úrovni o ktorej som do teraz len snívala. Pri prechádzke obchodným centrom špekuluje, čo všetko by mi kúpil a smeje sa mojim protestom. Na narodeniny mi chce ako darček kúpiť nový telefón lebo som sa sťažovala, že ten môj je proste šmejd, ktorý pomalými krokmi odchádza na večnosť. Je zamilovaný až po uši a ochotný urobiť pre mňa čokoľvek. Čokoľvek len spomeniem, že by som chcela, už špekuluje ako mi to dať. Všetko je až príliš krásne... Horšie je, že chytá žiarlivostné nálady, keď mám prespať u nejakého kamaráta (och, áno skutočne len prespať po žúrke a žiaden sex!)... Tiež ak to správne vnímam, tak na mňa tlačí aby som odišla bývať k nemu.... Keby to nebolo na opačnej strane republiky, tak reku fajn. Raz som už kvôli chlapovi odišla cez polku Európy a nebol to dobrý nápad aj keď skúsenosť na nezaplatenie. Už teraz plánuje ako pôjdeme v lete na dovolenku.
Proste je to celé také zamotané. Na jednej strane si môžem byť 100% istá, že pre mňa urobí čokoľvek, dá mi všetko po čom túžim... Ale to ako na mňa tlačí ma od neho odoháňa. Akoby mi čosi podstatné chýbalo. Pripadám si pri ňom ako vymodlený poklad, ako dar z nebies ale.....
Neviem ako ti opísať moje pocity, motajú sa mi v hlave a ešte som ich nepomenovala, len ich nezmyselne ako jedinému vernému priateľovi hádžem na blog.
Mám to zabaliť hneď teraz alebo to skúsiť?
Och, nečakám radu, možno len nejaké trefné zrekapitulovanie zo strany neznámeho čitateľa....

Vieš, on je celý ten vzťah dosť zamotaný ale aby som to nebola JA, tak som to domotala ešte viac. Prečo sa ráno neprebudiť nahá vedľa Pána Uniformovaného, ktorý asi podľa všetkého netuší, že som zadaná. Ja som to vlastne nikomu nepovedala.... Jahááááj! Čo to zas kurva stváram?!

Pevne verím, že sa aspoň jeden čitateľ zasmeje nad mojou blbosťou.... Áno, namotala som prísavníka, ktorý mi aspoň trikrát denne napíše, že som jedinečná, dokonalá a inú nechce. Moje ego pri ňom rastie a pripadám si ako bohyňa. V niektorých momentoch snívam o živote vyššej vrstvy, ktorý je pri ňom samozrejmosťou. Len ma čosi na ňom desí, odháňa a v určitých momentoch váham, či som na správnej adrese...
Ja mu ráno odpisujem ako ho ľúbim a som totálne v rozpakoch lebo práve vstávam z postele Pána Uniformovaného nahá a obliekam sa....
Budem vulgárna ale: Čo ti jebe?! Zo mňa si nikto príklad neberte....


Mlčím ako Hrob!

13. march 2015 at 11:48 | Hrobárová Dcéra |  Deň po dni
Ranná šálka kávy, moja mala chvíľka meditácie!
Odmlčala som sa, vždy som mala v povahe aj mám sa strácať. Byť a zrazu sa ísť túlať a byť na chvíľu Utajeným svetom. Viditeľná len pre zasvätených.
Zasekla som sa v nekonečnom kolobehu práca-spať. Niekde sa mi nezmyselne alebo zmyselne strácajú celé hodiny. A možno nestrácajú, len spím vo svojej posteli. Ani v nej nie som v bezpečí, do snov sa mi v rôznych podobách vkráda Pán Uniformovaný. Ten jeho úsmev, ktorý mnou vždy prejde ako skalpel a ja neviem, kto zrazu som.
Sranda je, keď miesto večer, prídem domov ráno. Konečne som si ukradla kúsok času aby sme sa stretli. Obaja sme plakali v duchu. Keby nešiel na naše stretnutie, teda ak by počkal 5 minút bol by v balíku a ukradol by si ma na ostrov, kde by sme si užívali krásy života. Len my dvaja a nekonečné bytie. Kurva, vieš si to vôbec predstaviť?! Byť dva mesiace niekde ďaleko od všetkého, na ostrove o ktorom obaja tak šialene snívame. Bola by som tam s ním a on by mal pre mňa pripravený ten úžasný úsmev z ktorého sa aj skaly bortia. Tak snáď nabudúce....
Ináč nenávidím Autistov Tragédov.... To čo to znamená snáď čoskoro napíšem....
Mier s Vami!

Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?