January 2015

Vlníme sa v rytme

30. january 2015 at 22:18 | Hrobárová Dcéra |  Trupáreň
Mierne mlčím. Nastalo také zvláštne obdobie útlmu, keď ani na tých Pánov nemám čas. Môj zdravotný stav sa mierne viac zhoršil. Akákoľvek myšlienka na penis či whisky je momentálne zahnaná do úzadia.
Mrzí ma, že ti tu nemôžem hádzať žiadne pikantné novinky z môjho života. Tie bežné myšlienky a zážitky z bežného dňa tu ani napchať neviem. Vždy to zabijem po troch vetách.
Toto je ale výnimka... kvôli fajke....
Šialene neznášam tých otravných nápadníkov, pre ktorých som Bohyňou, stelesnením dokonalej ženy. To, že ich drísty sú obohrané jak platňa pomlčím. Ale fakt ma nebaví ako po čase do debaty zakomponujú ako šialene ich priateľka vytočila. Začnú rozoberať problémy s ňou, na čom sa pohádali, čo ich žerie. Oh, my God! Takýchto pseudointelektuálov a preborníkov na vzťahy by som kopala do vajec. Snáď chápeš prečo.
Mala by som sa nad sebou zamyslieť. Moja kritickosť je asi až príliš. Tie články, čo na človeka vyskočia na úvodnej stránke sú jednoducho sračky. Nedá sa to čítať, myšlienky sú tam často také okresané až ich nevidno. Musela som to sem napísať, nedalo mi!
Svojím spôsobom sa čosi deje aj keď je to také nedefinovateľné. V jemných náznakoch. Keď z Pána Uniformovaného vypadlo, že on vie takto tancovať, srdce mi vynechalo na pár úderov (čekni video). Vždy som túžila niečo také vedieť a tancovať to s mužom svojho srdca... Snaží sa mi Vesmír niečo naznačiť?


Vždy mi taký song pripomenie Pána Štýloveho a ten jeho vkus, čo ukradol bohu

Pozmenila som (sa)

25. january 2015 at 22:18 | Hrobárová Dcéra |  Trupáreň
Včerajšia noc mala svoju moc. Mierne som poupravila dizajn aj keď zmena, že .... Nič moc. Do menu som čapla odkaz na mojich Pánov aby človek neblúdil. Zaktualizovala som ten zoznam a doplnila nováčikov. Jo a premenovala som sa na Hrobárovú Dcéru... Konečne pseudonym, čo mi aj pristane.
Môže byť?

To je smrad!

25. january 2015 at 8:00 | Hrobárová Dcéra |  Deň po dni
Konečne mám chvíľku pre seba. Vypadol net a zapla som textový dokument. Práca ma stiahla do svojho chorého kolobehu. Ak mám chvíľku pre seba tak sa jej neviem nabažiť. Jasné, chcela som sem capnúť nejaký článok. Po dvoch vetách mi bolo jasné, že to nepôjde. Nakoniec som zvážila, že keď už nemám na pár viet, čapnem sem aspoň obrázok ako dôkaz, že žijem len mám v hlave nasraté.
Moje myšlienky boli spomalené akoby podchladené nedostatkom impulzov. Nemala som chuť piť i keď whisky v chladničke odpočívala. Miesto toho som si nadrzovku naložila fajku v izbe a odpálila sa. Škrtnutie zapaľovača bolo ako švihnutie bičom. Lenivé kone myšlienok sa zrazu prudko rozcválali. Celé moje telo sa vlní v ich rytme a ja sa smejem len tak, bez dôvodu, len pre to, že žijem.
Počúvam svoje songy a sú ešte krajšie ako za normálu. Mám zas strašnú chuť na cigu. Bože, to je tak skvelý pocit.

Ňach!

21. january 2015 at 18:44 | Hrobárová Dcéra |  Pre srandu Králikov

Whisky vo zveráku

10. january 2015 at 4:48 | Hrobárová Dcéra |  Pán Jemný
Pán Jemný práve odišiel.... Z čista jasna sa objavil na prahu a dobíjal môj rozkrok. Odolávala som, kým sa dalo a kým poháre whisky nevypršali. Milujem whisky, tú jej divokú ba až odpornú chuť. Som bohém, milujem všetko zlé, zakázané, nemorálne, neetické, zvrátené a hnusné. Tie čísla, čo Pán Jemný predviedol..... ako z neho by šalela každá žena. Inteligentný muž s krásnym vypracovaným telom. On je nádherne mohutný, on nemá pár svalov, on ich má obrovské skupiny bez zväzkov stuhnutosti. Príjemné na dotyk i na pohľad..... Odpadávam z neho..... Má to len jednu chybu, fešák sedel v base za lúpežné prepadnutie.... Ale kto bol pred dvatsiatkou normálny?! Ja určite nie..... On je tak sladkýýýýýýýýý! Ešte ho cítim vo svojom rozkroku a na stole mi vibruje jeho mobil. Pýtala som sa, či má všetko, nemal.
Popíjam whisky a myslím na Pána Uniformovaného... Ocitli sme sa v ťažkom psychologickom bode, keď nesmiem zlyhať a musím naplno využiť jeho dôveru.... On totiž doslova a do písmena dusí všetko v sebe. A ja mu mám pomôcť to prekonať. Naposledy taký experiment dopadol fiaskom, viď. môj ex......
Po dialógu s Pánom Urodzeným sme na jasnom bode. To, čo medzi nami je je len o sexe. Len bohapustá súlož, orálny či análny sex a kopulácia jak zajačikovia..... A ja by som pri tom pre neho umrela. On je tak božský a tak úžasný až viem, že mu nikdy nebudem stačiť. A ten pocit bolí. Muž, ktorý ma učí vychytávky v posteli pre iných.... Mňa berie len ak tú, čo podrží a prehltne..... A kvôli nemu by som opustila svoj divoký život, ak by povedal jediné slovo.... Ak!
Vieš, niekedy by som všetkých chlapov poslala do čerta a žila bez nich.... Moja diagnóza nie je zbieranie trofejí, zvyšovanie si ega ani promiskuita spôsobená nefunkčným manželstvom mojich rodičov.....
Ja chlapov proste milujem. Milujem to, čo mi spôsobujú. Milujem tie ich dotyky a slová. Som Bohém v ženskej verzii. Žiaden Charlie Sheen ale SpamBot.... Dievka radodajka, čo skrz sex spoznáva povahu XY..... Piča, kurva, úbohá kurva? Ale kde :)
Tie pomenovania so mnou ani nepohnú.....
ja som ja!



Návrat do reality

8. january 2015 at 11:01 | Hrobárová Dcéra |  Deň po dni
Dopila som svoju dávku horkosti a pozerám na hodinky. Onedlho sa budem zbierať do práce, kde sa stroje búria Asimovým zákonom robotiky. Klasika!
Ten návrat do bežného kolobehu je taký, no nepríjemný. Chcelo by to zmenu... Ale tá sa zatiaľ niekde zdržala :) Potvora!
Viac ma však zamestnáva ako riešiť toho poltergeista. Kým však nie som priamo oslovená, nebudem sa do toho montovať. Časy aktívneho okultizmu patria už len minulosti. Nemám veľa času a energie tiež nie. A už absolútne nemám chuť naťahovať sa s kdejakými prízrakmi, čo sa po invokácii na človeka nalepia. Je to také nepríjemné, keď si človek z lesa donesie okrem zážitku aj nejakého návštevníka :D


Nočná návšteva

6. january 2015 at 16:52 | Hrobárová Dcéra |  Pán Uniformovaný
Posledný článok som len narýchlo dopísala. Pán Uniformovaný si zmysel, že ma príde navštíviť. Som sa nevedela dočkať až sa dochomietne a ja sa budem môcť na neho vrhnúť. Je na ňom vážne čosi fascinujúce, čo ma nenechá na pokoji. Ten jeho krk, ktorému sa rada venujem. Nežné bozky i brutálne uhryznutia. Zbožňujem, čo to s ním robí a robila by som mu to stále!
Nechal, nech si robím, čo chcem. Užívala som si pózu pani dominantnej, čo si vezme, čo chce. A on sa len smial. Smial sa mojej Bohyni, ktorú vytiahol na povrch.
Vždy ma budú fascinovať chlapi, čo podržia a nechajú ma, nech si užívam. Tá jeho výdrž ma prekvapila. Moja únava po skoro hodine až takým prekvapením nebola. Ja musím byť nymfomanka alebo aspoň musím milovať sex.... Ach! Na chvíľu ma nechal vydýchnuť a vymenili sme si pozície. Zdrapil ma za vlasy, zvieral môj jemný krk v rukách a ja som sa trieštila blahom.
Vrátila som sa zas do svojej pozície Bohyne a moje ego rástlo, keď sa smial a doticha jemne šepkal: "och, Bože"
Krásna noc. Krajšia ako moje sny....
Skrútili sme sa spokojne do klbka a driemali až kým nemusel ísť...


Wuáááááááá

6. january 2015 at 1:13 | Hrobárová Dcéra |  Trupáreň
Vyliezla som zo sprchy. Milujem ten pocit, keď ma voda oslobodí a ja sa stanem jej súčasťou. Cítim sa tak čistá a krásna. Aspoň na chvíľu som pokojná.
Je jedna vec, ktorá ma šialene vyvádza z miery. Najradšej by som ju rozkopala, podpálila, nechala zhorieť a zahrabala. Jednoducho obdivujem každú ženu, ktorá netrpí PMS. Ja som žiaľ z tých menej šťastných. To, že by som zožrala snáď aj zárubňu, to by som prežila. To, že ma bolia moje prsia, by sa tiež dalo prežiť. To, že na chlapa ani nepomyslím, reku OK. Ale to, že mám totálne chujovú náladu, ktorá by sa pre neznalého dala opísať ako depresiu, to nedávam. Šialene to nenávidím a najhoršie je, že sa tým pocitom, spôsobeným zmenou hladiny hormónov v krvi, neviem brániť. Nočná mora! Chápem, že si to príroda tak vymyslela ale to utrpenie je šialené. Ja neviem, mala by som začať brať antidepresíva alebo si pravidelne ordinovať Mary Jane. To je jediný moment, keď na seba pozerám a hanbím sa za to, čo hovorím, čo cítim, čo jem a čo robím. Ale je to ako pozerať na bábku v rukách nejakej jebnutej piče a nemôcť s tým nič urobiť. Som náladová, bolí ma aj to, čo neexistuje. Vyhýbam sa ľuďom, zožrala by som aj mŕtvolu (nie tú moju!) a leziem sama sebe na nervy.
Po PMS príde ten samotný moment, keď musím byť na liekoch aby som sa od bolesti neodpadla a to už sa tá hladina nejak ustáľuje a ja dokážem fungovať.....
FUCK IT!


Nekľud duše

3. january 2015 at 14:02 | Hrobárová Dcéra |  Trupáreň
Spokojne si sedím, z času na čas odbehnem skontrolovať obed na sporáku a túlam sa svojím nekonečnom.
Zatúžila som zas vidieť Auroru Borealis. Len si tak stáť uprostred treskúcej zimy a sledovať ako sa nádherne vlní na nočnej oblohe, magická a krásna. Aj vtedy to bolo očarujúce, keď som stála na konci sveta a s úžasom malého dieťaťa sledovala ako sa lenivo prevaľuje po oblohe ako éterická bytosť v ladnom tanci. Vtedy som videla Auroru Borealis krajšiu ako z tých najlepších dokumentárnych snímkov. Dotkla sa mojej duše a ja túžim aby sa ma dotkla zas. Bolo to tak krásne až to bolelo. Neskonalá nádhera, nebeské divadlo.
Pred pár dňami som zistila, že je smutné, keď človek nemá dôvod byť smutný. Je to taký zvláštny paradox. Už lepšie rozumiem bolesti Pána Bohatého, tomu jeho smútku v tvári. Máš všetko, čo je dôležité. Jedlo, prácu, strechu nad hlavou a predsa cítiš, že ti niečo podstatné chýba. Akési vnútorné pnutie ťa vytrháva stále dookola z pokoja a ženie tvoje myšlienky ako divoké kone. Chcela by som odísť na kraj sveta a tam si sadnúť do trávy, len byť a nemať žiadne otázky, žiadne odpovede, len nahé bytie. Sedieť si, smiať sa a plakať nad svetom, milovať všetky jeho tváre, farby a tvary.
Žiadna bolesť, žiadne utrpenie, žiadna radosť netrvá večne. Sú to len úlomky času. Môžem len so šťastím a pokojom spočinúť ako pšenica v klásku....
Len ten klások mi chýba.... :)
Miluj svoj deň, miluj svoje šťastie i smútok.
Ďakuj za krásu života.
Ďakujem za nekonečnú lásku Vesmíru...
To šťastie s pokojom a vďakou nie je ilúzia, rozlievajú sa v mojom vnútri....


Kde si?

2. january 2015 at 11:13 | Hrobárová Dcéra |  Pán Uniformovaný
Na úvod sa privítam v novom roku. Vítam aj Vás, milý čitatelia!

Silvester bol vážne skvelý! Pán Uniformovaný ma ako sľúbil uniesol. Ešte mi aj povedal na kedy mám byť pripravená. Tak som sa nahodila, štyrikrát prezliekla a šli sme. Ísť medzi úplne cudzích ľudí, boh vie kam a ešte s niekým ako on mohlo dopadnúť všelijak. Vystrelilo to však najlepšie ako sa dalo. Mali sme čo robiť aby sme sa neopili jak cvoci ešte pred ôsmou. Nálada bola skvelá, stále sa nalievalo a stále sa jedlo. Ani neviem, či si pamätám mená všetkých účasníkov. Bola som tam najmladšia :D a to sa mi už dlho nestalo. Smiali sme sa jak cvoci a zrazu prišla polnoc, oslavovanie, telefonáty a šampanské!
Pili sme ešte po polnoci ale to sme už bola banda pripitých ľudí. Najviac som sa smiala, keď sa niekto konečne opýtal, že čo my dvaja s Pánom Uniformovaným. V duchu som sa smiala aj keď som musela vyzerať dosť vyorane. Uznávam, že vziať nejakú slečnu na oslavu k priateľom je také no, provokujúce. Tak sme obaja neutrálne zahlásili, že my nič, popreli sme ich myšlienky, že sme spolu. Niekedy sa nedá povedať, že proste z času na čas sa spolu vyspíme a ináč sme skvelý priatelia :D To by bolo fakt neslušné. Prekonali sme tento výsluch aj keď všetci si evidentne pomysleli svoje... Zabávali sme sa ďalej až kým ma nezmohla únava a tak ako vždy, som sa bez slov dvihla a zaliezla spať. Tie naše naťahovania a bitky s Pánom Uniformovaným mi už spôsobovali modriny, príliš upútavali pozornosť ostatných a hlavne ma šialene vzrušovali!
Ani neviem, kedy ku mne Pán Uniformovaný došiel, mala som riadne v hlave ale stále good. Fakt neviem ako sa to zmenilo zo spím na ten moment, keď som sedela na ňom a on ma stále napomínal aby som bola ticho. Proste cudzie postele sú tak lákavé, tak neodolateľné, že to priam volá aby si to v nich človek rozdal. Pamätám si len to ako som si to užívala a on tiež. Dvaja bláznivý nadržanci....
Ráno bolo náročné, vstať z postele, aspoň nejak napraviť čo spôsobil alkohol a divoký sex. Vlasy na všetky strany, schovať modriny a poalkoholové zúfalstvo. To ako sme do obedu sedeli jak vygrcané rezanky a čakali kým šoférom vyprchajú posledné zvyšky alkoholu netreba spomínať.
Dôležitejšie je dopracovať sa k "Kde si?" Keď si spomeniem s akým hlasom mi to vravel, odpadávam. Keď namiesto domov sme šli k nemu, chvíľu akože sledovali seriál a potom sa jednoducho skrútili do vášnivého klbka. S ním sú tie nežnosti a predohra tak krásne.... Ešte teraz by som sa mu zahryzla do krku!....
Kde si? Nedokázala som odpovedať a tváriť sa ináč. Užívala som si ako ma zdrapil za vlasy a držal v tej správnej polohe. Vychutnávala som si každý jeden pohyb, celá moja existencia sa strácala v nekonečne. A on sa ma s úsmevom a zvláštnym potešením v hlase opýta tak zvláštnu otázku. Povedať, že proste šaliem zo sexu s ním, že je v ňom čosi zvláštne, čoho sa neviem nabažiť, že............
Wuáááááááááá!

Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?