Tĺmil si moju bolesť

21. december 2014 at 20:09 | Hr |  Pán Uniformovaný
Pokojný to večer, popíjam si pivko s vedomím, že je ho v chladničke ešte dosť na to aby som sa jemne opila. Dosť na to, aby som ho vyhnala z hlavy. Dosť na to, aby som sa poddala tej hudbe, čo mi hrá. Taká tá jemná hudba, ktorá sa dotýka môjho žeravého srdca schovaného v hlbinách. Večer plný pokojnej, zmyselnej hudby a spomienky na dnešnú noc.
Bol taký sladký... Pán Nový ma aj napriek môjmu zúfalému stavu ukradol z domu a zoznámil sa s malou Bohyňou, ktorá ho privítala bez štekotu. Ako vždy sme si dali filmový večer a s akousi láskavou starostlivosťou ma schoval do svojej pohodlnej postele, kde som okrem záchvatov smiechu z filmu bojovala s tou pliagou, čo na mňa liezla. Vraj sa mám potiť, tak som sa potila v jeho tričku. Milujem, keď mi chlap požičia svoje tričko. Je to taká primitívna forma ako sa zamaskovať a zapadnúť do cudzieho prostredia. Spôsob ako sa stať súčasťou jeho vesmíru. Nežné dotyky nás rozohnili. V tom momente som túžila byť len jeho a nikoho iného. Nežnosti, skoro som zabudla, že čo to je. Muž, čo je ku mne nežný a jemný! Zázrak! Ale už som si istá, že prudko reaguje na bozky na krku a na ušku. To sú jeho slabiny, ktoré sa mi páčia. Potom prišiel ten moment, keď sa Succuba šťastím a slastným opojením zvíjala vo víťaznom tanci, oslavovala vesmír a krásu mužov, čo podržia a doprajú jej tú sladkú rozkoš. Predviedla som mu čaro jemných pohybov panvou, ktoré ho dostalo. Len držal a nechal sa unášať tým jemným potešením rovnako ako ja. Aké sladké bolo, keď ma zovrel vo svojej silnej náručí, držal ma aby som sa ani nepohla. Ako ja milujem takéto prejavy nadriadenosti! Keď som vydaná na pospas mužovi, keď ma skrotí silou a ja nemám možnosť sa brániť. Najviac ma potešilo, keď ma po tom búrlivom rodeu zovrel v náručí a pýtal sa, či už budem počúvať... A z mojich úst vyšla záporná odpoveď, vždy si všetko robím po svojom.
Potom prišiel oslobodzujúci spánok v náručí. Spánok, kde sa mi plietli reality, kde sa ma les spýtal, či budem počúvať. Nekonečný, zelený les čo ku mne šepkal.
Skoro ráno zazvonil budík a moje reality sa plietli ešte viac, len v tej svojej uniforme vyzeral tak božsky.... Na chvíľu som ostala očarená ale potom som zatúžila po tej svojej posteli. Po svojom pokojnom vesmíre, kde ma nikto nebude vyvádzať z miery, kde si dám pivo a pošlem dymové obláčiky z cigariet ako malú meditáciu do neba....
 


Comments

1 Hay. Hay. | Web | 21. december 2014 at 23:29 | React

Znie to ako zo sna. S ničím takýmto som sa za svoj ubohý život nestretla. Pekné napísané, teraz vidím, že tu brokovnicu skutočne potrebovať nebudeš :)

2 Hay. Hay. | Web | 21. december 2014 at 23:48 | React

Toho som si vedomá. Na to mám okolo seba príliš veľa odstrašujúcich príkladov. Nič nemá človek zadarmo.

3 spambot spambot | Web | 21. december 2014 at 23:59 | React

[2]: Nemá ale ak neveríš sama v seba, ako môžu iní veriť v teba? Ako ti môžu byť oporou, keď ty sama sebe nie si oporou? Tvoje vnútro je odrazom toho, čo sa ti deje.... :) neklamem, to by som si nedovolila

4 stuprum stuprum | Web | 22. december 2014 at 0:37 | React

Jsem znal holku, která měla kluka, co ho podváděla a ten pak udělal takové rodeo, že ta holka skočila z mostu. Tomu říkám nefunkční vztah. :D

5 Háčko Háčko | Web | 22. december 2014 at 0:57 | React

Obávam sa, že si ma absolútne nepochopila. Ja v seba verím, ani si nevieš predstaviť ako. A oporou som si dobrou. Viem, že je človek strojcom vlastného šťastia, nemusíš mi dávať rady. Každý si niečo odžil, a ešte aj odžije.

6 spambot spambot | Web | 22. december 2014 at 1:03 | React

[4]: :D citové vydieranie na mňa nikdy nefungovalo!

[5]: Ak som sa netrafila, tak sa ospravedlňujem, som len človek :) ale i tak želám veľa síl!(či ich už potrebuješ alebo nie ;)

7 Hay. Hay. | Web | 22. december 2014 at 1:24 | React

V poriadku (prepáč za to prepínanie blogov), len som unavená z toho, ako ľudí odsudzujú podľa maličkostí. Viem, ako môžem na druhých pôsobiť, a nemala by som reagovať tak, ako reagujem, ale ako píšem, sme ľudia, a sme raz taký. Každý je švacnutý po svojom :)

8 Hay. Hay. | Web | 22. december 2014 at 1:24 | React

[7]: * píšeš... chyba za chybou

9 spambot spambot | Web | 22. december 2014 at 1:35 | React

[7]: Spokojne, v mojom Vesmíre je len malo prchkosti a to, čo želám druhým nie je nič, čo by som neželale aj sebe :) ak som veci zle pochopila abo sa zle vyjadrila, tak pardón.... nebol to úmysel, len snaha podeliť sa súcit.... Niekedy cudzí ľudia vidia viac ako tí blízky :)
Už mi dopína i keď si ako furt stojím na kábli :D

10 Hay. Hay. | Web | 22. december 2014 at 1:56 | React

Čím si človek musí prejsť, aby bol takouto milou osobou? Obdivujem ťa pre tvoj prístup, no pre labilných ľudí je súcit niečo ako päsť do tváre. (aj keď stále neviem, či som naozaj labilná...) :) To bude tým, že blízky ľudia často nevidia čo ich bližných trápi. Dobre filozofovaniu, mala by som ísť spať :D

11 spambot spambot | Web | 22. december 2014 at 2:06 | React

[10]: Kua, ako sledujem moja vyjebaná klávesnica si neodpustí vynechávanie písmenok ani v komentároch... akoby nestačilo, že to robí i v článkoch. A ja nie som moc milý človek, skôr cynické hovädo ale dokážem byť i jemnou bytosťou... ale to je už forma sebadisciplíny, ktorou som si musela prejsť.... Blízky často pre strom nevidia les, preto treba niekedy skúsiť i náhodných okoloidúcich :D i keď väčšina sú kokoti na entú :) i mňa čaká ťažký deň a miesto spania sa tu hajdákam

12 Hay. Hay. | Web | 22. december 2014 at 2:46 | React

Máš Acer? :D Pretože jeho klavesníca strašne vynecháva, je o tom, aby sa človek naučil do toho tukať ako ďateľ :D Neviem, no. Často nájdem oporu v cudzích ľuďoch, no na druhý deň zistím, s kým som spala v jednej posteli. Kým človek človeka nepozná, vie byť milý. Sebadisciplína... Silná vec. Tú si myslím, že mám, až čo sa na ničenie zdravia a moje občasné stavy týka. Ťažký deň... Spomenula som si, čo ma zajtra čaká... :D Nič to, snáď už aspoň ty spíš :D Prajem veľa síl, ktoré síce už máš :)

13 spambot spambot | Web | 22. december 2014 at 14:38 | React

:D jak si uhádla značku??? :D až to zdravé nie je, hej no Acer... to vynechávanie ma vytáča... A deň to bol divoký a sen o spánku krátky :/

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?