November 2012

Záchodové blues

13. november 2012 at 16:48 | SpamBot |  Pre srandu Králikov
Sú veci, ktoré pri používaní WC skutočne neznášam, alebo ma aspoň privádzajú do zúfalstva. A ktoré to sú?
Tieto:
  1. Keď chýba toaleťák-existuje snáď niečo nepríjemnejšie, ako zistenie, že si nie je s čím utrieť zadok???
  2. Keď sa neviem dočúrať-nikdy som nepochopila tie momenty, keď je môj mechúrik takmer nekonečný. Tečie to, tečie a stále neprestáva a stále cítim, že je tam toho ešte dosť. Potom len znudene odrátavam sekundy a čakám, kedy príde koniec a všetko vytečie.
  3. Keď to špliecha-pocit toho, ako mi hajzlová voda šplechne na zadok je FAKT k nezaplateniu. K tomu nie je čo viac dodať.
  4. Keď ostane toaleťák prilepený na zadku-vrchol drzosti! Čo je "zábavnejšie" ako odstraňovanie prilepeného toaleťáku, ktorý je kontaminovaný?! Len pozor, človek môže mať rýchlo prsty v hovne...
  5. Keď sa tá vec nedá spláchnuť-vždy ma udivuje, ako sa tie veci dokážu aj po spláchnuti vrátiť do misy. Potom je to boj, kto z koho.
  6. Keď sa záchod upchá-potom len potajme dúfam, že sa to nejak opraví samé. Horšie je, keď to pretečie. Amen Tma!
  7. Keď do záchodu niečo spadne-to sa mi síce už dlho nestalo (klop, klop) ale i tak je to tragédia.
  8. Keď je záchod obsadený-a brucho hlási poplach. Vtedy sú sekundy skutočne nekonečné
  9. Zatiaľ ma nič ďalšie nenapadlo
  10. Keď vám do záchodu spadne zvieratko- už aj to sa mi stalo (bez môjho pričinenia)
Človek nemá kľud asi nikde. I keď pravda, na záchode sa najlepšie číta :D

Neznášam make-up a líčenie

13. november 2012 at 16:34 | SpamBot |  Ako Spambot
Ak by bolo otázkou, kedy naposledy som bola poriadne nalíčená, odpoveď by bola zložitá. Už asi viac ako 2 mesiace ma to neberie. Nechce sa mi. Som lenivá. Je to nepraktické. Chce sa mi pred odchodom z domu rozčuľovať nad tým, že sa mi riasenka otlačí na pracne namaľované oko len kvôli tomu, že som žmurkla, či sa doháňať do zúfalstva tým, že ani po dlhej dobe si neviem poriadne dať čiernu linku? Nechce sa mi. Resp. ma to privádza do šialenstva, keď ma tlačí čas a vyzerám jak šašo. Zbožňujem tú iróniu, keď jedno oko vyzerá perfektne a to druhé.... no môj bože! Odlíčiť sa znova. Určite to vyznieva, jak keby som bola gengľavá želatina. Ale ono nikdy ma to nebralo. Teraz som sa na to vykašľala. V počasí ako je toto keď stále prší riskujem, že skončím jak moderné umenie. Síce na mňa všetky ženy divne čumia, ale to je jedno. Niekto sa musí vzbúriť konvenciám a ignorovať nároky dnešnej doby na vzhľad ženy. Som naturálne strašidlo :D 100% bio, ani kozy nemám umelé :)
Kebyže už ide do tuhého a ja neviem čo so sebou, tak si namaľujem každé oko inou farbou. Nech všetci vidia, že to ide aj ináč a zábavnejšie :D

Cigu, prosíííím!

12. november 2012 at 14:21 | SpamBot |  Ako Spambot
No oukej, steny ostali bez mojích ozdôb. Nedali mi ani harmoniku. Asi vedia, prečo mi ju nedávajú. To by dopadlo. Chcelo by to cigu, ale tá potvora všetko vyfajčila a teraz môžem snívať. Ou Yeah! Vždy to bol môj sen. Ešte tak mať čarovnú krabičku, z ktorej by sa nikdy nemíňalo. To by som asi pár hodín sedela na mieste a v kuse fajčila. Už dlho som si nevychutnala ten luxus, pokojne si sadnúť a zapáliť si. Meditovať pri divokých obrázkoch z dymu. Či si tak posedieť pri pivke s popolníkom pred sebou a popri tom si dávať do nosa. Náááá asi si budem baliť akože cigy z čaju. Možno to na chvíľu zaberie. Socka len sockou ostane- ale o to väčšia zábava.
Dať sa do pohody, nahodiť úsmev, povedať mŕtvole, že všetko bude fajn (to vieš, záchvaty depresie nad smutným životom, ktorý sa nemení :D)
Kašľať na všetko!

Dajte mi Ukulele

12. november 2012 at 8:40 | SpamBot |  Ako Spambot
Dajte mi Ukulele! Aspoň nejak sa zabavím. Nemám ani fixky ani farbičky aby som steny vymaľovala divokými čiarami. I tak by sa to tej mŕtvole pod posteľou nepáčilo. Mrtvoly nie sú dobrými spoločníkmi. Smrdia, maju divný vkus, sem tam v noci zo sna zaštekajú ale úplne najhoršie je, že ich nikto okrem mňa nechce. Sem tam je fajn, požičiať si ruku od tej mojej a poškrabkať sa tam, kde nedosiahnem, relax. Najväčšia sranda je, keď si dá lysohlávky, vtedy stvára iné kúsky, hovorí o bájom nákupnom centre a ja sa len smejem. Čo iné by som mala robiť? Asi sa len smiať. Aj tak by som radšej pomaľovávala steny. To by boli divotvorné obrázky. No okej, tak nie obrázky, ale čmáranice. V dnešnej dobe je umením už asi všetko, možno budem predávať svoje steny ako vzácne umelecké diela. Srať na to.... Mrtvola pod posteľou stále je a ja som stále bez Ukulele.... nerieš!

Ona to chcela!

11. november 2012 at 23:19 | SpamBot |  Ako Spambot
V tejto srajde som nevinne. Fakt nevine. Ona to chcela. Predrala sa na povrch, vyfajčila všetky cigarety a založila si blog. Schizofrénia je na infarkt. Skúste jej brániť... Nemá to cenu, tak nech sa činí, tá Mrcha. A možno je to tak lepšie. Je isté, že servítku si pred ústa brať nebude a bude si mlieť tie svoje pí*oviny. Nedráždiť, lebo potom budem mať s ňou zábavu........

SpamBot
Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?