Čo bude až tu nebude?

Yesterday at 22:51 | Hrobárova Dcéra |  Trupáreň
Nemusím sa namáhať, stačí spustiť ruku z gauča aby som upútala jej pozornosť. Vždy sa ma nežne dotkne aby som aj so zatvorenými očami vedela, že jedno bijúce srdce je tu len pre mňa.
Je tieňom, ktorý občas zmizne aby sa potom mohla uložiť k mojim nohám. Pred žiarou slnka sa schováva za mnou a počas temných nocí sa objímame a dotýkame na najcitlivejších miestach.
Ani neviem v ktorom momente naše duše a srdcia zrástli v jedno.

Raz spustím ruku a nič sa nestane. Nikto si neľahne k mojim nohám.
Aké to bude, keď stratím obrovskú časť samej seba?

Roztrieštené srdce a roztrhaná duša... Môj svet už nikdy nebude ako pred tým....
Raz sa však opäť stretneme, keď vesmír prestane rásť. Čas začne bežať pospiatku a roztrieštená šálka sa zas zloží.

Dnes mi bije pod rukou jej srdce. Stále máme čas milovať sa ešte viac a navzájom sa dotýkať...
 

Odjebať sa odtiaľto do pič*

Wednesday at 13:25 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Som malinká, krehká dušička. Najmenej pravdepodobná podoba ťahúňa a ohýbača. Ja som zo života dosť často úplne na sračky. Ešte šťastie, že mám záľubu v mentálnej bolesti. Hehe... Občas sa tak strašne bojím až je to príjemné. Pri neštandardných situáciách je ťažké udržať chladnú hlavu. Pri tých štandardných som tá, ktorá nerozumiem panike a divne pozerá čo sa deje.
Ak je aspoň z časti pravdivá tá ohromná sila vo mne. Ak aspoň z malinkej časti ovplyvňuje pravdepodobnú polohu častíc. Tak sa to Kurva musí niekde prejaviť a aj prejavuje tými nenormálnymi situáciámi. Som pozorovateľ, ktorý je poznačený žiarením. Dopriala by som ti cítiť ten tlak v hrudníku. Cítiť ako v ňom pramení a rozpína sa. Tlak, keď energia hľadá cestu von z tela ako žiarenie. Nekonečná energia, ktorá ovplyvňuje polohu častíc vo svojom okolí, zakrivuje časopriestor.
Možno som Omyl a Sklamanie, no zrodila som sa z hviezdy a hviezdou sa opäť stanem. Mnoho mojich atómov si pamätá moment svojho zrodenia vo vnútri hviezdy.
Energia, nič viac.
Väčšinu hmotnosti nášho tela tvoria z ničoty spontánne vznikajúce virtuálne častice.
Svet je zvláštne miesto. Ešte ho pochopiť a mám hotovo 😂
Chcem si vytvoriť svoj stabilný, pekný svet. Presne podľa mojich bezhraničných predstáv. Túžim vytvoriť realitu podľa svojho vnútra. Chcem dať milovaným to najlepšie.
A ja si to sakra ohnem!

Smrť pre make-up a iné veci

Tuesday at 14:31 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Dnes som našla náramok... Podľa mňa je škaredý a nepristane mi. Aspoň si môžem urobiť prču a darovať ho náhodnej okoloidúcej. Nemá zmysel si takú cetku nechať ale za to ním môžem spôsobiť nechápavý výraz.
Mala som tušiť už pri rannej nakladačke, že dnešný deň nebude z tých normálnych. Najprv Nežná so svojim Extra Cute výrazom a vytrvalou labkou. Potom mi z výšky svojho cynizmu Nemec ukázal prečo mám k nemu rešpekt. Vedľa neho som totálny amatér. Jeho vtipy na moju adresu sú kruté. Až tak, že sa smejem lebo nič iné robiť nemôžem. Dvojica na nezaplatenie, dokážu mi dokonale zraziť hrebienok a pripomenúť mi, kto je tu šéf... Jasné, že Nežná

Urobila som si kávu, vybrala haraburdy z kozmetickej taštičky a rozpatlala ich po časopise. Neznášam tie nechutné farebné sračky na ksicht. Na kýho chmára to držím v kúpeľni???
Sedela som si, posrkávala kávu a zlikvidovala som púder, make-up, riasenku, rúž, konektor a oči mi žiarili ako Bohyni Pomsty. Za tieto sračky som voľakedy vyhodila peniaze. Vtedy som bola ešte naivná, chcela som zapadnúť a naivne som dúfala, že sa záujem o líčenie objaví. Nič z toho sa nestalo. Nezapadla som a znechutilo sa mi to ešte viac.
Jasné, občas sa objavil pocit menejcennosti, že som šeredná pinda, ktorá ma odpor k tak základnej veci. To ako keby chlap neznášal svoj penis. Spoločnosť dokáže vytvárať fakt nechutný tlak.
Potom prišiel moment, zazrela som dokonalé krásky bez umelého vylepšenia a oprskala som monitor. Takže ja sa cítim škaredá? Keď sa táto buchta odlíči je ešte šerednejšia ako plešatý zadok môjho psa. Takže ten pocit je len ilúzia, ktorú zotrieš pohybom ruky.
Ráno si natrieť lož na tvár, počas dňa priebežne skontrolovať a s príchodom tmy zotrieť. To aby pravda nespôsobila trvalú traumu ľuďom naookolo.
Riadi sa niekto tými inštrukciami na obale? Myslím tými ako dátum spotreby a ako dlho po otvorení je nutné produkt spotrebovať? Taká riasenka má spotrebu 6 mesiacov po otvorení.... DPČ, nikdy v živote som žiadnu neminula za menej ako rok!

Porovnávanie údajne znižuje sebavedomie... Keď sa cítim na prd, tak si otvorím blog nejakej skrachovanej existencie a hneď sa cítim lepšie. Taká perníková anorektická fetka je vždy dobrá na úsmev. Môj svet je potom oveľa krajší. Mohli by sme uzatvárať stávky, ktorá skrachovaná existenci si to hodí skôr. To by však bolo (ne)etické a (ne)morálne.
 


V samote vzniká čo vynikne v dave

Monday at 12:36 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Chcela som sa ísť prejsť ale kosili trávu. Ak do toho vleziem, spustí sa mi krv z nosa. Volanie prírody je tak silné. Nejakým spôsobom som si vybudovala závislosť na prechádzku v parku. Nasadím si okuliare, slúchadlá a Nežná si spokojne poňuchá. Potom mám pokoj aspoň na hodinu, keď mi nepije krv.
Nechce sa mi. Nie teraz.
Sama so sebou.
Minule sa ma Autistický Zajac opýtal najzákernejšiu otázku pod slnkom: Prečo sme sa nedali do kopy?
Oh, Zajkoo, myslela som, že sme si to už vysvetlili. To, že sme priatelia opačného pohlavia je jedna vec. Na budovanie vzťahu to chce niečo viac. Zabili by sme sa po troch týždňoch...
Chýbajú mi horúce dni, keď sme spoločne sedeli na balkóne v Lese a počúvali ten jeden album stále dookola. Dokonalé momenty. V Lese je brána do iných svetov, vždy sa tam stretneme. Pivko ako vhodný doplnok. Zvuky ulice a my dvaja schovaný pred svetom vo svojej autistickej bubline. Taký kamoš proste chýba.
Ako nás poznám, tak to nepotrvá dlho a naše svety sa opäť pretnú. Vzdialenosť pre nás nie je problém.
Veľmi si želám aby to bolo čo najskôr. Bude sranda :)

Morituri Te Salutant

Sunday at 21:21 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Po 5 hodinovom spánku mi zazvonil budík. 8:00, čas vstať a ísť urobiť kávu. Ešte kým som ležala v posteli tak mi bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Lenivo som sa vypotácala z postele, zniesla psa a zamierila do kuchyne. Bože, je ráno ale mne je tak zle, že nechcem kávu. To je podobné ako keby kôň nechcel jablko! S vratkými nohami som urobila kávu môjmu drahému, tak ako skoro každý deň.
Sweetheart, coffee! Ozvalo sa tichým ránom a v hlave mi rezonovala túžba ešte spať. Chvíľu trvalo, kým som ho vytiahla z postele. Rýchla kontrola, či je dostatočne hore lebo skolabujem ak si neľahnem. Zvalila som sa na gauč a z posledných síl nastavila budík. Pre každý prípad... Môj drahý má značný problém s ranným vstávaním.
Plytký spánok pravidelne prerušovala jeho výmena názorov s Nežnou. Aspoň na chvíľu žerie môj pes nervy niekomu inému.
Až kým nezazvonil budík...
Polospiaca som mu pomohla pripraviť veci do práce. Čo je kurva toto za stav?!
Drahý odišiel do práce a ja som sa náhodou obliekla a viac odplazila vyvenčiť Nežnú ako odkráčala. S námahou som sa vyzliekla a hodila sa na gauč. Toto je zlé, sakra zlé.
3 hodiny prerušovaného spánku- Nežná do mňa občas dlubla, či ešte žijem. Poslala som ju asi dvakrát do Piče...
Prebudenie prinieslo tragédiu. Otvorila som oči, pomaly začala vnímať svet okolo a tlak v lebke. Oh nie, zas mám mozog o číslo väčší ako lebku. Tlačí to!
Posadila som sa a pár sekúnd som rozmýšľala, či ma skutočne v sede bolí hlava ešte viac. Bolí! Zvalila som sa nazad a rozmýšľala, prečo som ešte nezomrela. Nemávam bolesti hlavny, no keď už mám, tak je to na hovno.
Nevládzem, aj základné fyziologické procesy ma vyčerpávajú. Vezmite ma niekto lopatou, je to odporné. Pomoc!
Trvalo mi hodinu, kým sa bolestivá existencia zmenila na existenciu len nepríjemnú. Šálka kávy mi nepomohla.
Možno to chce prechádzku a čerstvý vzduch. Drahý, ktorý sa vrátil domov v momente, keď som dopila kávu, skonštatoval, že som sa obliekla dosť divne. Skvelé, aspoň nikoho nenapadne niečo po mne chcieť. Vyjadrenie: Pojebte sa všetci naokolo! sa mi podarilo.
Pomalá prechádza v rytme večne ňuchajúcej potvory akýmsi zázrakom rozhýbala moje vnútro. Oproti exotom v parku som vyzerala normálne, ako Hrobárova Dcéra. Slúchadlá, okuliare, divný svetrík, obľúbené modré tričko a padajúce nohavice.
To som zas schudla? Ale hlavne, že sa mi pravá koza nechce napchať do podprsenky. Pravá vyliezla a ľavá by potrebovala trošku doložiť.
Jo, diky ti Bože, ty skurvený narušenec, že si sa na mne vybláznil! Áno, pravá strana je u mňa dominantná, čiže väčšia pravá koza je OK. Lenže boh je cynik a tak ani také jednoduché pravidlo u mňa neplatí, keďže mám ľavú nohu o číslo väčšiu.
Môj poškodený pes mi pije krv a Drahý ani nevníma, že existujem. Obsesívne vyškubávanie chlpov a písanie scriptov je dôležitejšie ako ja.
Áno, nemám náladu a byť po mojom, svet ľahne popolom.
Rozmýšľam ako by vyzerala moja rozlúčka so slobodou. Ehm, no asi by najskôr nevyzerala, nebola. Nemám kamarátky, sesternice ani sestry. Dámska jazda je pre mňa nadávka. Čo sa robí v takom prípade? Nechcem biele šaty, neznášam bielu! A vlastne celkovo na to jebem. Výber podniku a zostava menu? Dekorácie a družičky? WTF? Ten deň bude o nás dvoch, nie o jedle a kytici.
Začínam mať silné podozrenie, že to bude všetko len nie svadba ako si ju väčšina predstavuje. Najprv sa toho musíme dožiť....

Nie tak celkom provokácia

20. may 2017 at 17:49 | Hrobárova Dcéra |  Sexuálne Harašenie
Zastav sa a zatvor oči. Prenes sa do momentu, keď sa ti zadriapnem ostrými nechtami do chrbta. Hlboké prieniky až sa ti zarazí dych v hrudi. Malá smrť...
Provokácia? V jednom z paralelných vesmírov sa to deje. Čokoľvek si predstavíš je niekde pravdivé.
Niekde perami obkresľujem línie tej časti tela, ktorú máš najradšej. Až kým neprehltnem dávku horkosti.
A niekde sa mi dívaš do vyhasinajúcich očí. Sile mužských rúk nemôže krehký krk vzdorovať dlho...
Nekonečné množstvo paralelných vesmírov...

Práve teraz mi žiaden napis nenapadá

19. may 2017 at 13:47 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Počúvala som túto pieseň, keď som ešte sedela doma a snívala o týchto dňoch. Ani tie najdivokejšie predstavy ma nemohli pripraviť na toto. Keby len tušil ako veľa pre mňa znamená. Nechala som ho vrásť do môjho srdca. Som pripravená za neho zomrieť.
Je mi jedno, čo bude kým som s ním. Dal mi dôvod žiť a pomohol stať sa lepšou. Prerástlo ma to a pohĺtilo. Je v každej časti môjho tela. Láska..
Neverila som, že niečo také existuje.
...Lucky Girl...
Takže Boh predsa len existuje a nie je až taký sráč. Počkala som si a oplatilo sa. Na piču nemôže byť naveky!
Spolupacienti. Dosť blbí aby ohli vesmír nejakým dementným spôsobom. Naša energia musí zakrivovať časopriestor.
Hrdina. Chce to dávku odvahy dotiahnuť si domov jadrový reaktor. Má talent udržať ma v stabilnej polohe.
Cause I may be bad, but I'm perfectly good at it
Zbožňujem ako mi necháva priestor vybúriť sa. Dokonalý terč pre môj záujem.

Ústa šepkajú ešte

18. may 2017 at 20:18 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Kráčali sme parkom a míňali ľudí. Nežná ako klasický pes pochodovala s nosom prilepeným na zemi, ja som sa nechala unášať hudbou a príjemným dňom.
Pozerali sa na nás zvláštne. Pes s jedným uchom naopak a vo veľmi zvláštnej veľkosti a farbe, ktorá núti ľudí sa pýtať, čo je to zač. Mne boli dopriate mnohé viac, či menej príjemné pohľady.
Čím to je, že my dve sme ako päsť na oko? Čím pútame pozornosť? Veď len sme...na prechádzke v parku.
Môžu za to slnečné okuliare v tvare srdiečok alebo divné slúchadlá? A možno len zavetrili pravdu.
Divá Ruža alebo veľmi nechutné klišé. Teda až do momentu, keď sa jednou staneš.
Ústa šepkajú ešte a zasvieti blesk
Mala by som zas začať cvičiť. Tak dookola vysvetľujem mozgu prečo. Tlak vo vnútri rastie a začína byť neznesiteľný.
Postupujeme k veľkoleposti.
Nech Svet vidí a trpí. Šťastie, že som Svetu ukradnutá.
Môžeš ma pustiť ku kormidlu. Stroskotala som už veľakrát, no nikdy nezahynula. Bez zrýchleného tepu sa dívala do očí rozzúrenej búrky.
Budeš majákom na ostrých skaliskách? Svetlom o ktorom sa mi sníva každú noc, keď ma bezpečne zavedie do pokojnej zátoky...

Som strašná pi...ča

18. may 2017 at 12:38 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Sú stále veci, ktoré má prekvapia. Dosť často nadobúdam pocit, že ja som ten problém. Vyzerám snáď ako bábika na hranie?! Takéto sračkoidné veci som robila roky dozadu.
Mňa nebaví takáto primitívna manipulácia. Na mňa nefunguje vynucovanie si pozornosti a doprosovanie. Ako WTF?
Možno si to beriem veľmi osobne ale ja v tom vidím čosi nezdravé...
Ale aby som nebola len sprostá, tak sa kultúrne obohacujem Krylom. Nie, nie som kultúrny barbar. Hoci sa to občas môže zdať. Na divadlo by ma netrebalo prehovárať.
Začína na mňa doliehať fakt, že chystáme svadbu. Sú momenty, keď ma to šialene desí. Vtedy si vždy poviem: C'mon, don't be a pussy! Život je sranda, tak prečo to neskúsiť? S týmto chlapom to bude sranda. My sme pacienti, takže od toho môžem očakávať jedine nášup. Takéto výzvy sa neodmietajú! Život proste vie ako ma hecnúť. Pacient!

Rozliaty deň

15. may 2017 at 11:26 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Spokojný deň, jeden z tých keď sa bytie príjemne rozteká po podlahe. Čosi hlboko vo mne začalo vibrovať. Niečo sa deje na pozadí ale neviem to identifikovať. Je to príliš veľké aby som to uzrela celé.
We are the people that rule the world
Nie som síce Hercules aby som otočila celý svet. Viem však trhnúť tým svojim. Čo viac by som chcela?! Moje vnútro sa spomaľuje. Srdcová činnosť padá na úroveň hladiny mora. Niektoré veci nevysvetlíš, proste sú. Medzi dvoma galaxiami ako polárna žiara nad hlavou počas cesty z hypermarketu. Zamilovaná do divnosti. Našla som zaľúbenie v abstraktných veciach. Čím viac to nedáva zmysel a nepasuje do deja, tým lepšie.
Už som si toľkokrát rozmlátila držku až sa musím smiať. Vyskúšala som veľa spôsobov ako si skomplikovať život.
Narodila som sa do nešťastného manželstva, šialene som sa zamilovala do ženatého muža, ktorý aj tak zomrel 😂, vyskúšala som si rolu zlatokopky, nechala som narušenca rozbombardovať svoje vnútro a rozstrieľať ego na sračky, čož bol počiatok Háremu.
Už aspoň viem ako sa veci NEROBIA! Veľmi cenná lekcia. Neposrala som sa, keď šlo do tuhého. Veľakrát sa mi podlamovali kolená a ja som bola strašne blízko k tomu aby som skočila. Niekedy chýbali milimetre. Mám rada, keď život neznesiteľne bolí. To je priestor pre tú, ktorá odtlačí nákladný vlak len aby prežila.
Plyniem ako rieka. Pokojne medzi brehmi, sledujem krajinu a opisujem jej línie. Keď ma chcú natlačiť do umelého koryta, trhám skaly, vylievam sa do krajiny. Citlivým dotykom sa však oddávam s potešením. Od prameňa až po oceán...
Koľko ľudí v sebe objavilo nekonečno?
Vždy si popálim jazyk na káve. Koncentrovaná horkosť, ktorá prináša zvláštne uspokojenie. Bez cukru a mlieka. Silná ako hrdinky zo ženských románov.
Akurát mi hraje moja naj milostná pesnička. Dokonalá kombinácia pre mňa. Mňam!
https://youtu.be/1giDlLwqzaQ

Where to go next

Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?