3 hodiny spánku, prášok do pečiva a soľ

Yesterday at 13:26 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Dostavuje sa podráždený tik do oka a túžba vyhubiť ľudstvo. Miesto toho budem zhovievavá a urobím zo seba prípad na zasmiatie.
Skutočne sa mi potvrdzuje, že ženy potrebujú viac spánku ako muži. Tie trápne tri hodiny spúšťajú leda tak obranné mechanizmy a je zo mňa agresívna HARPIA. Chýba mi len perie, vražedné zbrane a skoro dvojmetrové rozpätie krídel aby som desila všetko živé v okolí.
Jou, snažím sa to fixnúť ale je ťažké bojovať s nočným živočíchom vo mne. Noc je jednoducho môj čas.

Chcela by som dať náhodným čitateľom rady, ktoré im raz v budúcnosti môžu zachrániť život a pomôcť k pocitu ako keď vylezieš na svoju prvú osemtisícovku.
Prášok do pečiva- kúp veľa a odlož, zíde sa!
Neviem či je to v celom Nemecku ale tu nemajú plyn ale poondeté elektrické variče. Aké cynické, že?
Ja, deva zvyknutá na plynový šporák, nemám rada dvojplatničky a iné elektrické zariadenia určené na varenie. Už len pre ten malicherný pocit, že nemôžem tak ľahko podpáliť utierku a spáliť si chlpy na ruke.
Pointa: po varení môjho drahého to vždy v kuchyni vyzerá divoko a v istom momente ma nasrali priškvareniny okolo platničiek. Lenže nič z toho, čo som tu našla nefungovalo podľa mojich predstáv a loviť v obchode podľa obrázkov drahý chemický sajrajt sa mi veľmi nechcelo. Tak som otvorila google, ktorý mi prezradil, že prášok do pečiva by mala byť moja lacná alternatíva, ktorá mi nevyžerie diery do rúk.
V obchode som našla len balenie s kopou malých sáčkov. Reku, tých pár centov ma nezabije a možno nájdem aj iné uplatnenie(vďaka za moju prezieravosť!!!).
Záver: prášok do pečiva funguje ale nie je to žiadny zázrak. Nič také, že mávnem paličkou a pripáleniny sú preč, no funguje ako lepšie ako tekutý prášok. Bonusom je, že to zábavne pení pri kontakte s vodou. Plusový bod pre večné dieťa vo mne.

Odtok v sprchovom kúte fungoval horšie ako ja so slamkou a tak som mala mini bazénik, ktorý mi spôsoboval paranoje. Obzvlášť v momentoch, keď som mala penu zo šampónu po celom ksichte a nemohla som očkom skontrolovať stav hladiny vodnej nádrže.
Znova som otvorila google a ten mi poradil prášok do pečiva+ocot+vriaca voda. Sáčkov s práškom do pečiva ostalo ešte veľa.
Nič ma však nemohlo pripraviť na humus, ktorý sa prvé tri razy valil z odtoku. Na chvíľu som nadobudla podozrenie, že musíme mať lepru a nenápadne z nás odpadávajú kúsky alebo sa k nám chodí na tajňáša sprchovať nejaká slizká obluda.
Od radosti z podarenej úlohy som si užívala čľupkanie bez toho, aby som mala vodu po členky. Odporúčam každému, kto sa vyskytne v podobnej situácii.
Prášok do pečiva sa proste oplatí!

Naša pochybne fungujúca chladnička z roku pána, keď Ježiško chodil ešte do škôlky, si v istom nestráženom momente zmysela, že vytvorí v mrazáku ľadové kráľovstvo. Pancier, za ktorý by sa nehanbil ani Panserbjørn.
Myslela som si, že keď sa nanuk topí tak rýchlo, tak to pôjde raz dva. Skončila som po hodinách v zúfalstve s hrncami s horúcou vodou a soľou.
Horor dospelého človeka...
 

Ďaleko od ľudí

Yesterday at 8:39 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Na to aby som bola ďaleko od ľudí mi stačí ponoriť sa do seba. Ľudia sa stávajú viac a viac neželaným. Vyhýbam sa kontaktu ako sa dá, len to najnutnejšie a hlboké ticho.
Chodiace kulisy, bez ktorých by bola realita len prázdne miesto. Hľadala som hĺbky ale našla som len plytčiny a zničené svety. Vyhýbam sa normálnym, nemajú mi čo ponúknuť. Nad hlúposťou a nevyrovnanosťou sa len pousmejem a z ďaleka ju obídem. Nechcem mať nič spoločné s ľuďmi z ktorých smrdí jednoduchosť.
Cítila som sa osamelá, no v nestráženom momente sa to zmenilo v potešenie. Stáva sa zo mňa utajený vesmír, asociál. Izolujem sa a málo by mi to variť. Nevadí, moje vnímanie je citlivejšie. Drobnosti a nepatrnosti sa stávajú viditeľnými oveľa viac...
Nie som viac opustená, mám samú seba.

More smutných hrnčekov

14. july 2017 at 18:11 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Pobozkaj ma pred tým, než pôjdeš...

Čaká ma celý víkend osamote. Nemec už odišiel a my sme sme s Nežnou ostali samé v prázdnom byte. Len ja a moji démoni. To bude veľmi zaujímavé.
Boli sme pozvaní na svokrovu narodeninovú oslavu. Lenže svokor má mačky a ja mám autistického psa so zvláštnymi potrebami, ktorého nemá kto postrážiť. Bavili sme sa už pred tým o možnostiach čo robiť v takejto na prd situácii. Zvažoval možnosť, že ostane doma ale nakoniec sa rozhodol ísť sám. Trošku ma to mrzí, keďže jeho tatko je fakt zaujímavý človek- psychiater. Rada pozorujem tie drobnosti ako črty tváre, pohyby a správanie, ktoré prezrádza, že ich spája rovnaká krv.
Na druhej strane som však šťastná, že som doma a nemusím podstupovať tortúru exotického zvieratka (pre neznalých interného slengu: priateľka z cudziny a neskonalý záujem rodiny o toto cudzokrajné čudo).
Umotala som si škintavými rukami brčko a môžem jebať celý svet. Zakempovala som sa v posteli s notebookom, obliekla Nemcove tričko a môžem si užívať Summertime Sadness.
Vonku je sotva 20°C a blíži sa dážď. O lete nechyrovať a ja som schovaná v tichu prázdneho bytu. Môžem sa dosýta brodiť v bahne samoty a otvárať staré, zle zhojené rany na duši. Terapia na ktorú sa celkom teším. Jedinečná príležitosť vytiahnúť démonov zo skrine.
To si proste nemôžem nechať újsť.
Škaredé počasie sa mieša so smútkom, že pri príprave večere pre Nežnú budem musieť s hovädzinou zápasiť sama. Nemôžem prísť za Nemcom a poprosiť ho aby mi to pokrájal na drobno.
Ráno budem robiť len jednu kávu a nepríde žiaden úsmev, ktorý mi dáva vieru, že Creator existuje a miluje ma.
S Nežnou sa v noci skrútime do jedného veľkého klbka a budeme sa strážiť ako za starých čias. Budeme si užívať prítomnosť jedna druhej. Dokážeme si vystačiť. Vlastne celý môj život, je Nežná kotviacim prvkom v realite. Bez nej by som tu už možno nebola...
A aby mi nebolo málo, ozval sa Pán Uniformovaný. Tie pocity trhajú skaly. Chcela by som ho ešte raz dlho objať. Vnímať každú zložku dokonalo vybratej voňavky. Cítiť jeho bijúce srdce a vtlačiť si ten moment navždy do pamäte.
Chcela by som mu povedať, že je úžasný človek, ktorého mi bolo potešením spoznať. Svojou prítomnosťou v mojom živote mi dal úžasnú lekciu a nezabudnuteľné obdobie ku ktorému sa občas rada vraciam v spomienkach. Doprial mi veci, za ktoré som neskonale vďačná. Môj malý poklad v Paláci Myšlienok...
Zamilovaná do nádherného človeka. Nedá sa to logicky vysvetliť, proste ho milujem tiež. Želám si aby bol šťastný už len pre to, že jeho úsmev robí svet krajším.
Komplikované priateľstvo.
Nesebecká láska aj keď sa to občas zatrhne o ego. Pomaly akceptujem fakt, že možno milovať viacerých ľudí naraz. Láska v jednej z mnohých podôb. Prekvapuje ma, že som tohto schopná. Po všetkých tých nociach, keď som chcela prestať existovať v jeho náručí. Roztrieštiť sa a opäť poskladať v najtemnejších momentoch zúfalstva. Noci, ktorými som sa túlala na ceste za ním.
Hovoriaci Les
z môjho sna
Chcela by som nájsť spôsob ako naše svety udržať pri sebe. Nájsť svet kde by sme mohli existovať ako skvelý priatelia. Nechcem stratiť vzácnu bytosť, takých výnimočných je len pár.
Pili by sme whisky a ja by som počúvala tĺkot jeho srdca.
 


Záblesky starého Vesmíru

11. july 2017 at 4:24 | Hrobárova Dcéra |  Trupáreň
Tragickosť bytia sa leskne vo svetle sviečky. Vyniká v temnote noci ako kvapky jasno červenej krvi na bielom mramore. We born to die. Zatváram pred jej prítomnosťou oči ale Smrť lemuje moje pohyby. Nevidím ju ale dovoľuje mi cítiť jej prítomnosť.
Niekedy je Smrť jediná šanca ku krajším zajtrajškom. Stačí urobiť krok jej smerom. Studené prsty zovrú zápästia a ponoria moje ruky do teplej krvi. Stále tak teplá. Čerstvá...
Ticho a Tma sa menia v statných dobermanov. Ostré vrčanie rytmicky pretína vzduch. Ticho a Tma nechcú svetlo ani hluk. Nedotknú sa mojich vystretých rúk.
Všetci počujú ako mi pulzuje krv. Splašené srdce sa upokojuje a začína pripomínať lenivé vlnobitie za bezmesačnej noci.
Zrazu sa krv sfarbí do čierna, prudko ma napne. Cítim ako sa každou sekundou rozlieva jed naprieč telom. Tá vec vo mne je nechutná. V ústach sa mi hromadia sliny, ten moment sa blíži. Prehýbam sa a snažím sa toho zla zbaviť. Kyselina mi leptá pažerák a na podlahu dopadajú kúsky surového mäsa a žalúdočnej kyseliny.
Pomaly sa narovnávam a psy neváhajú a žerú. Utieram si ústa, Smrť mi nastavuje zrdkadlo. Tvar mi zdobí krvavá šmuha.
Odpovedám na nevypovedanú otázku. Stačí si dokresliť ďalšiu šmuhu. Nie som svätá. Hriešnik nehodný Kráľovstva Nebeského.
Vychutnávam si pohyb ruky do ktorého dávam elegantné gesto. Pozorne sleduje každý môj pohyb a tá príjemná kovová chuť.
Smrť ma chytá okolo pása, zatváram oči a svet okolo predstáva existovať. Len bytie v ničote. Vedomie stiahnuté z tela. Nestihnem sa ani zorientovať, keď prvý krát prenikne do mňa. Bytie sa spomaľuje a Vedomie sa koncentruje do jediného bodu. Dokonalý prienik. Energia pohybu stláča Vedomie až do bodu, keď exploduje supernova.
Neostane nič, len prázdno z tragédie života...

Ach tie vlasy

10. july 2017 at 21:29 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
V tomto štádiu to chce už plánovať dopredu. Moja neobľúbená činnosť...
Stála som v kúpeľni nahá a sledovala svoj odraz v zrkadle. Už pokorili pupok a rastú ďalej. Moja veľká márnivosť- vlasy.
Po uistení, že dnes nikam nepôjdeme som im najprv dopriala zábal s kokosovým olejom. Konce by potrebovali podstrihnúť ale som paranoidná a neverím kaderníčkam tu. Mám svoju rokmi overenú najsamlepšiu na svete ale tá je ďaleko...
Takže navlhčiť, nacapkať na konce kokosák a schovať do igelitky pod uterákom. Nechať pol hodinu, hodinu pôsobiť a wu a lá! Kokosák nejakým zázračným spôsobom vyplní vlas, opticky zredukuje škaredé konce a vlasy sa dajú ľahko rozčesať.
Stála som v sprche, voda stekala po mojom tele a užívala som si ako ma vlasy šteklili na zadku. Pod tiažou vody, ktorá ich dokonale vyrovná sa dotýkajú priesmyku medzi polkami.
Asi sú už dlhé, ja to nerozoznám, žijem s nimi každý deň. Zaujímalo by ma, kedy príde moment, keď si poviem, že sú už príliš dlhé. Zatiaľ ma rozčuľujú nové vlásky, ktoré mi odstávajú uprostred čela ako chocholček papagája a s každým umytím je to horšie. Musím počkať až odrastú, do vtedy ich môžem skúšať učapkávať... veľmi to nepomáha
Ale ten pocit, keď sú čerstvo umyté a vejú vo vetre je úžasný. Dobre rozumiem zvieratám, keď sa tešia zo svojho krásneho kožuchu alebo hrivy.
Už len počkať aby vyschli...

Zbehnutý kašmírový sveter a bláznivá holka so psom

9. july 2017 at 15:21 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Mám pocit, že čas sa v istom nestráženom momente splašil a nedá sa ho zastaviť. Včerajšok bol prekvapivo rýchly.
Ranná káva, potom venčenie a s tým spojená obhliadka obchodu na druhom konci susediacej ulice. Bolo mi jasné, že sama v sobotu ráno len ťažko nájdem mäsiarstvo s koňským mäsom za priateľnú cenu. Plán B bolo uloviť aspoň bravčové, keďže Netto na našej ulici má malú ponuku.
Vydala som sa teda prezieravo do obchodu na konci susediacej ulice, kde majú aj mäsový pult a prezieravo som si so sebou vzala mobil. Nie je hanba nevedieť ale neopýtať sa!
Neviem, či je to len tými dvoma obchodmi alebo je to nejaká Nemecká úchylka, narvať do predajne čo najviac regálov. Uzučké uličky, že sa aj ja cítim ako klaustrofobik.
S pomocou Google prekladača v mobile som vysvetlila staršej pani za pultom čo potrebujem. Sama som si užila istý čas za pokladňou a to, čo ma najviac vytáčalo boli ľudia, ktorý nevedeli, čo chcú. Všetko ostatné sa dá zistiť aj keby ste boli mimozemšťal (interný vtip, nie je to chyba). Rukami, nohami, obrázkami, posunkami či krátkymi scénkami sa dá vysvetliť čokoľvek. Pokiaľ sa správam slušne a na druhej strane nie je narušený kokot, tak sa transakcia musí podariť. Natešene som domov doniesla plán B a pripravila raňajky pre Nežnú.

Bláznivá holka so psom
Nikdy som nechcela byť tou bláznivou holkou so psom. Predstav si takú tu, ktorá je všade so psom. Akurát, keď je v škole, či práci, tak nie sú spolu. Kam nemôže ísť so psom, tam bez výčitiek svedomia nepôjde. Nerozlučná dvojica. Nemusíš ju poznať menom ale keď povieš Tá holka so psom, tak všetci vedia o koho ide.
Istým spôsobom som sa Bláznivou holkou so psom stala... S postupujúcim vekom sa Nežnej citová naviazanosť na mňa zväčšila. Už jej nestačila rodina, pri mojom dvojtýždňovom pobyte v nemocnici upadla do depresií. Začala sa prežierať a neposlúchať. Pri tom ako sa k nej moja rodina správa sa jej ani nečudujem.
Dlho som sa myšlienke brať ju so sebou bránila. Ísť neviem kam, za neviem kým a ťahať so sebou psa mi prišlo ako brutálne komplikovaný nápad. Lenže situácia sa začala dramaticky zhoršovať, kvôli stresu som nemohla spávať a vtedy ma Pán Nemec zlomil pamätnou vetou: Nemám síce rád psov ale Nežná musí byť rovnako úžasná ako ty.
A bolo vymaľované.
Keďže je Nežná ľahko autistický intelektuál s malým egom a veľkou fixáciou, zle znáša odlúčenie na cudzom mieste. Doma ju môžem nechať samú aj celý deň. Ona si bude užívať bez dozoru a spať na gauči, ťahať si na gauč hračky a hrať sa. Rozumie tomu, že pokiaľ to nie je zlodej, ktorý lezie do bytu, tak sa všetky ostatné zvuky a pohyby ignorujú. Na uspokojenie demolačných chúťok má vyčlenených plyšákov. Vo svojom si vystačí aj sama.
Takže možnosť doniesť ju k známim, či poslať do psieho hotela sa vyškrtáva. Teoreticky by to šlo zriešiť aklimatizačným pobytom u daného človeka ale to ten dobrodinec musí skutočne chcieť. Rešpektujem, že je Nežná špeciálna a hlavne moja.
Ideálny by bol scénar, keď by niekto, koho pozná ju prišiel aspoň dvakrát denne vyvenčiť, strávil s ňou pár minút. To by sa ešte dalo ale náročná diéta to ešte zhoršuje.
Dvakrát denne stepujem v kuchyni, na funny divnej váhe sa aspoň približne snažím trafiť do gramáže. Postrúhať 80g mrkvy a nakrájať na drobno 80g bravčového. Oh man, lezie mi na nervy dvakrát denne umývať misku, strúhadlo, denko, nôž, nožík a škrabku. Mojá pravá ruka má zvláštny žltý odtieň, proste jak pičus. Pripadám si jak nóbl panička, ktorá už nevie čo od dobroty. Žiaľ, nemám na výber. Lieky dvakrát denne a zas natierať kokosákom. To aby mi nebolo ľúto.
Život má svoje cesty...

Späť k sobote
Nežnú som úspešne nakŕmila, vybehla do Netta kúpiť niečo na jedenie a to najdôležitejšie som samozrejme zabudla. Na šporák som nadrbala prášok do pečiva a nechala ho bojovať s pripáleninami. Takticky som poskladala bordel aj keď tu to nikdy nebude vyzerať normálne...
Vysávač zlikvidoval všetky chumáče chlpov a potom vyhlásil núdzový stav. Tá pičovina si vždy nájde nejaký dôvod, prečo nefungovať dlhšie ako 10 minút. Som si istá, že takéto vysávače majú v pekle aby nimi mučili nešťastné duše.
Prášok do pečiva magicky neodstráni pripáleniny ale je lepší než všetky prípavky, čo máme doma. Za mňa môže byť.
Správne si zmenežovať pranie je umenie, ktoré mi veľmi nejde.

Zbehnutý kašmírový sveter
To, čo sa stalo som si uvedomila až v momente, keď som sa ho snažila zavesiť. Prvý krát v živote a ja som plakala od smiechu. Pán Nemec to celé ešte zhoršil historkou ako nedopatrením zbehli obľúbený sveter jeho kamarátky a on to zaklincoval tým, že ho istý čas schovával...
Možno ak by sa zbehol ešte o trošku, tak by ho Nežná mohla nosiť v zime.
Bola som akosi v naivnej predstave, že 40°C nie je tak veľa. Teraz už viem, že klasická štyridsiatka je zlá, zlá! Už to znova neurobím, prisahám.
Vešanie prádla mi pripadá hrozne otravné ale na skladanie to nemá. Občas sa musím veľmi premáhať.

Konečne som si sadla a vychutnávala kávu. Po pol hodine dorazil drahý Zbožňujem, keď mi rozpráva o svojom dni, o myšlienkách a predstavách v jeho hlave. Milujem to, aký je. Všetky tie veci, ktoré život s ním prináša. Prirovnala by som ho k veľmi špecifickému druhu vína, ktoré nechutí každému ale o jeho kvalite niet pochýb. Neviem si predstaviť krajší vzťah.
Uvaril úžasnú večeru, ktorú mi bolo ľúto nedojesť. Neznášam to nepohodlie, keď sa napchám skoro do prasknutia. Vtedy si aj ležanie vyžaduje nájsť vhodnú polohu. Ja a jedlo, to je story sama o sebe...

Niektoré dni sú proste také

Keď láska zraňuje

7. july 2017 at 19:54 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Láska zrodená z hlbín srdca dokáže prekonať takmer čokoľvek. Láska dáva silu ísť až za hranice možného a uniesť na ramenách celý svet.

Sú však momenty, keď sa Láska zmení v pascu, ktorá drtí kosti a trhá srdce na kusy.
A ja nedokážem prestať milovať. Sú dni, keď túžim skočiť z útesu aby tá neznesiteľná bolesť prestala. Vtedy sa zmietam v kŕči, keď sa moje myšlienky stáčajú k tomu aby som zaprela svoju lásku ale čosi oveľa väčšie ako ja mi to nedovolí.
Ubližuje mi, keď vidím svoju najlepšiu kamošku ako sa trápi a ja jej nedokážem pomôcť. Znesiem snáď akúkoľvek bolesť, ktorá sa deje mne ale bezmocnosť pri pohľade na utrpenie milovanej bytosti ma prebodáva.
Unavená a podráždená, točím sa v kruhu a nikde nie je istota, že sa z toho úspešne vymotáme. K tomu ma tlačí fakt, že nemáme neobmedzený čas. Jedného dňa to celé skončí ale ja nechcem aby naše posledné spoločné dni boli v znamení bolesti, stresu a nepohody. Trápi ma, že si nemôžeme bezstarostne užívať, že na nás ľudia pozerajú s opovrhnutím.
Robím čo môžem a predsa to nestačí...

Nežná v sebe schováva obrovský kus mojej duše a srdca. Pamätá si všetkých mojich chlapov, zažila krutosť môjho fotra a je jedným z dôvodov, prečo som sa nezabila. Nádherné hnedé oči a hebký kožúšok tu bol vždy pre mňa.
Som bezradná. Posledné 2 mesiace sme u veterinárky nechali cca 250€ a nijak zásadne sme sa neposunuli vpred. Dnes opäť ťažký kokteil- antibiotiká a prednizón.
Raz je to lepšie, raz zas horšie a ja už netuším čím by to mohlo byť. Čo je kurva tá vec, ktorá ju dráždi???
Testy neprezradili nič a nikto mi nedokáže povedať, či mi ďalšie testy dajú odpoveď. Možno je to niečo na toľko zvláštne, že na to testy nie sú.
Možno žiaden Happy End nebude.
Som z toho celého už unavená...

Pozorujem Ťa

7. july 2017 at 13:33 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Z úzadia sledujem ako často sa tu objavuješ. Čo asi tak hľadáš v Trupárni o jednej ráno... Nový článok? Možno sa prehrabuješ mŕtvolami minulosti. Možno má už poznáš viac ako ja sama. Isto si už zistil aká krehká v skutočnosti som.
Profiluješ ma? Ak áno, tak by ma zaujímalo čo vidíš ty. Ako vyzerám v tvojej realite? Stojím ti vôbec za to?
Pýtam sa zo zvedavosti. Si dostatočne inteligentný a chápavý aby mal tvoj pohľad cenu.
Nie som monštrum, monštrum je vo mne. Ja som len občas unavená zo života. Videla som veľa z pekla, čo to som si vyskúšala ale život sa krúti ďalej. Aj keď občas rozmýšľam o smrti. Nemám depresie, som asi v najlepšom bode svojho života ale čosi je na možnosti to kedykoľvek skončiť fascinujúce... Opojný pocit, že mi nikdy nevezmú moju božskú moc ukončiť čo som vytvorila.
Sama sebe Bohom i Diablom...

Raz až mi to správna konštelácia hviezd a planét dovolí by som chcela popíjať pivko s tebou. Pretnúť dve vzdialené vesmíry a pozmeniť obežné dráhy. Preniknúť do vzdialených kútov, kde už dlho nikto nebol a zanechať tam prach z krídel pegasov.
Som však Požierač svetov s neukojiteľným hladom, stačí len umŕtviť vnútro jediným gestom aby nevydalo hlásku.
Bála by som sa ťa dotknúť aby si nespadol do roztvorenej papule. Nemusel by si sa vrátiť celý...
Možno sa vrátim neúplná ja.

Raz až nastane správna konštelácia hviezd sa dozvieme...

Tancuj Hrobárka, Tancuj!

3. july 2017 at 11:32 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Ale všetko je ináč, čo pravdivé sa javí!

V tranze znejú tóny šťavnato. Radosť absorbovať. Hudba je pravdepodobne najvernejším zobrazovacím prostriedkom vnútorného sveta. Hudbou sa dá vyjadriť čokoľvek, neexistujú hranice. Z času na čas dobre padne strašne hlboký song. Ako ten, čo mi práve trhá dušu. Mňamka
Mám rada takéto citové lavíny.
Asi takovej pocit jako je bodnutí nože... Raz sa mi snívalo, že má bodli a ja som dostala pneumotorax. Dosť blbý pocit nemôcť sa nadýchnuť. Bohate mi stačila verzia zo sna aby mi bolo jasné, že to zažiť nechcem.
Ale aspoň sa mi už nesníva o šoférovaní a mrtvolách. Voľakedy používalo moje podvedomie kone vo snoch aby ma utešilo.
V puberte boli dni, keď som sa ráno zobudila a duša mi nepasovala do tela. Ukrutná bolesť z oddelenia duše od tela a následne neúspešne pokusy dať to zas do poriadku. Neostávalo nič iné len pretrpieť do večera. Podľa možností sa ničoho nechytať a len dýchať.
Niečo podobné zažívam pri opici. Vtedy bytie strašne bolí. Hlava nepríjemne prázdna a dorasované telo.
Pristihla som sa pri tom, že mám ľahký odpor k opíjaniu. Po novom so dám jedno malé pivo a OK Bye. Pijem pre potešenie z chuti. A to sme sa rok dozadu doma ožierali cez víkendy ako hovädá... 😂 Život má svoje cesty...
Ak zavrieme všetky oči a veľmi uberieme z podobnosti, tak som zistila, že môj Nemec vyzerá ako Manu Chao. Spomínam to pre to, lebo raz dávo pradávno som zo srandy prehlásila, že chcem chlapa ako Manu Chao.
Nemala by som tak provokovať Vesmír... ╮(╯▽╰)╭

Ďakujem ale svoje komentáre si nechajte pre seba

2. july 2017 at 14:54 | Hrobárova Dcéra |  Deň po dni
Súťaž je evidentne v plnom prúde. To by vysvetľovalo tie viac či menej logické komentáre. Sociologický výskum o ktorý asi nestojím.
Som náročná, keď už mám byť obeťou spamu, mal by byť aspoň úroveň a určitý rukopis. Asi som náročná...
pokračovanie myšlienok príde po káve

Where to go next

Must I denounce myself as a monster while you still refuse to see the one growing inside you?